I. kapitola

              Hospodárska obnova obce po II. svetovej vojne.

K spracovaniu tohoto obdobia som preštudoval desiatku publikácii nevynímajúc obecné zdroje z kroník. Vykonal som množstvo rozhovorov s Veľkoslavkovčanmi žijúcimi v tomto období. Nezanedbal som ani bádanie v štátnych archívoch a konzultácie s odborníkmi.

Vznik revolučného národného výboru vo Veľkom Slavkove.

   Po oslobodení obce 28. januára 1945 sa pre Veľký Slavkov začala písať nová história. Hneď popoludní sa zišli zástupcovia všetkých pokrokových zložiek obyvateľstva na spoločnú poradu do obecného domu. Okolo neskompromitovaného a ešte za vojny v roku 1942 zvoleného starostu obce Samuela Šmatláka saspontánne združil funkcionársky aktív zakladajúceho sa miestneho národného výboru (ďalej len MNV) vo Veľkom Slavkove s voľbou jeho hlavných predstaviteľov - predsedom MNV Samuelom Šmatlákom, podpredsedom Jánom Babičom, tajomníkom Františkom Martinom a členmi NV Tomášom Dúbravským, Martinom Forbergerom, Michalom Krížovským, Františkom Osvaldom, Jozefom Pabišom a Ondrejom Šoltésom. Organizovali pomoc pri zásobovaní občanov potravinami a ešte bojujúcich jednotiek, mobilizovali povozníkov na prísun proviantu a materiálnej pomoci k frontu, starali sa o zásobovanie obyvateľstva, zabezpečovali verejný poriadok, robili opatrenia proti čiernemu obchodovaniu, zaisťovali majetok po odídených alebo neskôr odsunutých nemeckých občanov obce, ochraňovali majetok obce aj skonfiškovaný proti odcudzovaniu, zabezpečovali obnovenie hospodárstva najmä zabezpečením obrábania opustenej pôdy a odstraňovali následky vojny. Život po vojne sa niesol v budovateľskom duchu. Aj keď obec a jeho chotár neboli dotknuté zničujúcou vojnou, roky 1945 - 1955 patrili k najťažším. Obyvatelia sa však nevzdávali a obec trpezlivo obnovovali (116/1-K).

   Členovia NV sa schádzali denne a riešili problémy obce. Ján Babič na rokovaní NV dňa 20.2.1945 poukázal na nedostatočnú aktivitu niektorých jej členov. Navrhol preto prijať opatrenia až nakoniec väčšina zúčastnených sa zhodla na vykonaní novej voľby zástupcov v NV, čo sa aj hneď vykonalo. Predsedom bol zvolený Ján Babič, podpredsedom Ján Miškovec, tajomníkom František Martin, pokladníkom František Osvald, kontrolnej a revíznej činnosti Samuel Šmatlák. Martin Forberger s Jozefom Viňarským sa stali členmi NV pre riešenie hospodárskeho rozvoja a Jozef Fábry s Ondrejom Šoltésom členmi pre riešenie sociálnej oblasti. NV sa ešte doplnil členmi, Tomášom Dúbravským, Michalom Krížovským, Jozefom Pabišom a Jánom Timčákom (116/2-K).

   5. apríla 1945 sa v Košiciach konalo zasadnutie prvej povojnovej čsl. vlády Národného frontu ČSR, ktorá vyhlásila tzv. Košický vládny program. V tomto programe bola vyjadrená požiadavka na konfiškáciu majetku Nemcov a zradcov národa, podriadenie hospodárstva pod jednotnú správu štátu, vytvorenie národných výborov ako základných zastupiteľských zborov, ktoré budú riadiť rozvoj hospodárstva, výstavby, dopravy, zdravotníctva, školstva, kultúry a statných zložiek spoločenského života. Bol to aj prvý krok v obnovenom štáte k premene súkromného vlastníctva na socialistické vlastníctvo výrobných prostriedkov. Podľa § 5 nariadenia č. 26 z roku 1945 Zbierky zákonov Slovenskej národnej rady /SNR/ sa zrušili župné úrady a ich právomoc prešla na Povereníctvo SNR pre veci vnútorné a na okresné národné výbory.

Vysťahovanie - odsun nemeckého obyvateľstva z obce Veľký Slavkov.

   Po prechode fronty ostalo v obci už len 99 pôvodných rodín. Na základe "kolektívnej viny", bolo zostávajúcich 42 veľkoslavkovských nemeckých rodín na základe výnosu Benešových dekrétov najskôr sústredených do hotela Weszter vo Veľkom Slavkove, potom boli definitívne deportované 21.6.1945 do zberného tábora vojenských skladov "Pracháreň" v Kvetnici pri Poprade, kde sa ešte posudzovalo a rozhodovalo, ktoré nemecké rodiny do odsunu nemuseli ísť (116/3-K).

   V Poprade boli tri zberné tábory pre spišské nemecké obyvateľstvo určené do odsunu. V ľudovej škole v telocvični boli povybíjané okná, preto tam bola zima. V Matejovciach pri Poprade bol zberný tábor najmä pre starších ľudí a v židovskej škole zberný tábor predstavoval skôr provizórne väzenie. Tu boli umiestňovaní "lepší ľudia" ako právnici, obchodníci, fabrikanti a podobne. Ľudia z táborov chodili na nútené práce. Pracovali pri obnove zničených stavieb, roznášali uhlie, drevo na kúrenie, pracovali v poľnohospodárstve. V Matejovciach na štedrý večer 1945 nemecký kňaz musel Nemcom kázať v slovenskom jazyku, čo Nemcov veľmi pobúrilo a len "Otčenáš" bol povolený v nemčine. Koncom augusta 1946 odišiel posledný transport nemeckých obyvateľov spod Tatier do Novák, odkiaľ niektorých už po niekoľkých dňoch transportovali do americkej zóny v Nemecku.

   Definitívne však väčšia časť veľkoslavkovského obyvateľstva bola evakuovaná ríšskymi nemeckými orgánmi a len nepatrné množstvo veľkoslavkovských občanov nemeckej národnosti bolo odsunuté z obce po vojne, hoci niektorí pre pokročilú starobu ani nemuseli odísť, no odišli za svojimi príbuznými do Nemecka. Museli odísť, alebo odišli dobrovoľne dovedna 687 evanjelikov a 76 katolíkov a to i napriek tomu, že naša obec im bola rodným domovom. Definitívne boli v obci pretrhnuté niekoľko storočné kultúrne tradície karpatských Nemcov a už len historická pamäť bude hodnotiť slovensko-nemecké obdobie Veľkého Slavkova (85/11, 116/4-K).

Odsun karpatských Nemcov spod Vysokých Tatier podľa Egona Hauga v roku 1945 (31/276).

Konfiškácia majetku po vysťahovaných nemeckých rodinách.

   Veľkoslavkovskí nemeckí sedliaci boli chýrni gazdovia. Roľníčeniu a chovu dobytka sa rozumeli, veď to bola ich hlavná živnosť a pýcha. Nadbytok úrody predávali kupcom z okolitých slovenských dedín. Mliekom, mliečnymi výrobkami, mäsom a iným tovarom zásobovali najmä tatranské reštaurácie, hostince, obchody, sanatória a hoteli. O svoje role, každú úrodu, ako aj o hospodárske zvieratá sa vzorne starali.

   Príbytky nemeckých sedliakov boli veľmi skromné v porovnaní s veľkými poschodovými sypancami, murovanými maštaľami, priestrannými stodolami. Vlastnili výkonný úžitkový, ale hlavne zdravý dobytok. Na ťažké poľnohospodárske práce využívali skôr silu volov, ako koňov. Chovali ošípané a hydiny toľko, aby mali dostatok mäsa, vajec a peria. Vo dvoroch pod prístreškami mali uložené vozy, rebrináky, ťažné sane a mnoho väčšieho aj menšieho poľnohospodárskeho náradia, strojov a postrojov na ťažné zvieratá. Nechýbala záhrada s ovocnými stromami, so zeleninou a kvetinami.

   Na bývanie mali len jednu veľkú izbu, menšiu kuchyňu s vysokými plafónmi. K tomu pod domom pivnicu, chladnú komoru so zásobami potravín. Napríklad priemerný sedliak Gotthardt choval 6 kráv, jedného býka, dvoch volov, niekoľko ošípaných a hydinu. Vlastnil mláťačku, sejačku, vyorávač zemiakov, zvaný aj čert.

   To všetko zanechávali po vyše 750 ročnej existencii obyvatelia nemeckých rodín, keď utekali z dediny po vyhlásení SNP, pred frontom oslobodzujúcej armády v druhej svetovej vojne a potom, keď boli po vojne odsunutí z rodnej obce len s malým batôžkom najnutnejších vecí. Svoje príbytky a majetky väčšinou odovzdávali v takom vzornom poriadku, akoby len odchádzali do kostola na nedeľňajšiu omšu. Pri svojom odchode museli od svojich domov a majetkov odovzdávať kľúče zástupcom MNV vo Veľkom Slavkove.

   Nie je ťažké si domyslieť, kto mal v dedine najväčší osoh z nemeckých majetkov, ale tým, že je to dodnes "verejným tajomstvom", nie je problém spýtať sa na to starších obyvateľov obce, ktorí dobre vedia o konkrétnych dlhých prstoch a nečistých praktikách. Bola to jednoznačne najväčšia "krádež tisícročia" v krádeži súkromného majetku v histórii obce Veľký Slavkov. Hodnotou sa jej nevyrovná ani "krádež storočia" - rozkradnutie poľnohospodárskeho štátneho a družstevného majetku v obci - po roku 1989 a jeho totálne zdevastovanie niektorými obyvateľmi obce, ktorí si dodnes beztrestne žijú v dedine a ich mená sú taktiež "veľkoslavkovským verejným tajomstvom".

   Oficiálne sa však "zaisťoval" opustený a zabavený majetok po nemeckých obyvateľoch dom po dome aj so statkom a zásobami štvorčlennou komisiou štátnych úradníkov z Fondu národného majetku z okresného mesta Kežmarok v spolupráci s čelnými predstaviteľmi MNV vo Veľkom Slavkove. Po otvorení príbytku, komisia spisovala vybavenie v miestnostiach. Drahé kovy a iný majetok značnej hodnoty nájdený v domácnostiach sa sústreďoval do veľkej spoločenskej sály obecného domu a podľa spomienok pani Želmíry Jarošovej 50* boli tam ako poklady z rozprávky porozkladané predmety zo zlata a striebra, drahé gobelíny, koberce, látky, obrazy, kožušiny, výrobky z kože a porcelánu, vzácne lustre a podobne. 

   Potom nasledovala inventarizácia majetku v pivniciach, maštaliach, sýpkach a vôbec na dvoroch a v záhradách.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

50* Želmíra Jarošová prišla ako slobodné dievča 2.5.1945 pracovať na MsNV do Starého Smokovca ako notárska pracovníčka s Júliou Pietrusovou. V tom čase tam bol notárom pán Uhrín z Vrbice, po ňom Eugen Chrien. Onedlho prešla na Obvodný úrad Miestneho národného výboru (predtým notárske pracovisko) do Veľkého Slavkova, kde spadali obce Mlynica, Nová Lesná a tatranská osada Nový Smokovec. Vo Veľkom Slavkove bol 3.9.1945 zvolený zástupcami obce vedúci OÚ MNV čerstvý absolvent vysokej školy Ján Malatín do konca roka 1946, neskôr Ján Kolesár v rokoch 1947 - 1948. Notársky úrad mal svoju územnú pôsobnosť v rámci Obvodného úradu Miestneho národného výboru vo Veľkom Slavkove.

   Dodnes sa však nepodarilo nájsť údajne do zeme zakopané hudobné nástroje zo zlata nemeckej, veľkoslavkovskej kapely. Starší občania však tvrdia, že hudobné nástroje sa našli zakopané v zemi, uložené v niekoľkých debnách. Neboli ani pozlátené, pretože ich našli hrdzavé, súce len na vyhodenie.

   Po odsune nemeckého obyvateľstva z Veľkého Slavkova v jeseni 1946 zostalo v obci len 57 rodín, z toho 42 rodín slovenských a len 14 rodín historicky starých:

1. Babič Ján - starosta

2. Boratko Štefan

3. Dovalovský Jozef - deputátnik

4. Dúbravský Ján

5. Džuban Imrich - sluha od mäsiara Patera

6. Floriančik Karol - deputátnik

7. Forberger Martin

8. Frantz Ján

9. Gromada Ján

10. Herichová Emília

12. Hudáč Karol - rímskokatolícky dekan

13. Chrien Eugen - vedúci notár  

                   14. Just Ján - učiteľ v katolíckej - slovenskej škole

15. Križovský Michal

                  16. Lichoň Štefan

                  17. Majerčák Ľudovít

18. Maro Ján

19. Martin František - prednosta pošty

20. Martinko Štefan

21. Miškovec Ján

22. Oswald František - učiteľ

23. Pabiš Jozef

24. Peschko Matej

25. Schmatlák Samuel - starosta

26. Skokan Pavel

27. Srol Ján

                  28. Šoltés Ján

29. Šoltés Ondrej

30. Štelbaský Ján - listonoš

31. Štelbaský Michal

32. Tynčák Ján - cestár

33. Vajs Vojtech

34. Vavrinek Ján - deputátnik

35. Vignarský Jozef - správca Weszterových majetkov

36. Vilim Ján

37. Závadský František - pekár

38 ?

39. ?

40. ?

41. ?

42. ?

9 rodín slovensko-nemeckých:

1. Kinsky Albert Nemec (ďalej len N) - manželka Slovenka

                  2. Kinsky Ján N - manželka Slovenka

                  3. Mayerová Anna Slovenka - manžel N

4. Kučar Ján N - manželka Slovenka

5. Schmal Ján N, dedinský pastier - manželka Slovenka

6. Schmal Michal N - manželka Slovenka

7. Vengrin Pavol Slovák - manželka N

8. Roth ? (syn Ludvík)

9. ?

3 rodiny poľské:

1. Engländer Tomáš

2. Chlípala Ján

3. Janík - deputátnik

3 rodiny nemecké:

1. Fleischerová Zuzana

2. Hönsch Albert a Viktor

3. Siráková Zuzana

- Weszterová Margita N - manžel štátny občan USA

- Hrad František Čech

52 Rómov, ktorí v tom čase žili len v rómskej osade v desiatich rodinách - domácnostiach v troch murovaných domoch, ostatní v chatrčiach z dreva.

Prideľovanie domov a majetkov novým osídlencom Veľkého Slavkova.

   Na začiatku exodu - úteku Nemcov z Veľkého Slavkova sa do ich uvoľnených domov presťahovávala časť veľkoslavkovských slovenských rodín z nevyhovujúcich obydlí, pretože slovenské dedinské obyvateľstvo nemalo významný hospodársky potenciál. Predstavovalo chudobu v podobe sluhov, nádenníkov pracujúcich na nemeckých sedliackych usadlostiach.

   Na presťahovanie do uvoľnených nemeckých domov boli predsedom MNV vo Veľkom Slavkove Jánom Babičom oslovené aj rómske rodiny z rómskej osady. Tí sa však z osady odmietli presťahovať.

   V nemeckých rodinách celoročne slúžili z chudobných slovenských rodín pracovité, skromné dievčatá a ženy z dediny i z rómskej osady, ako aj z okolitých aj vzdialenejších dedín. Nemecké gazdovstvá sa neobišli ani bez pomoci silných a šikovných rúk slovenských mládencov či už pri statku, ale najmä pri sezónnych poľnohospodárskych prácach na poli. Nemeckí sedliaci, keď pred oslobodzovacou armádou utekali zo svojich statkov, často svoje majetky zverovali aj služobníctvu v domnienke, že sa vrátia, keď zlé časy pominú. Keď sa Nemci nevracali, niektoré nemecké usadlosti prebrali aj títo nádenníci.

   Už v čase odsunu nemeckého obyvateľstva od včasného rána čakali obyvatelia okolitých, ale aj vzdialenejších obcí na možnosť pridelenia zabavených nemeckých usadlostí.

   Prideľovacia komisia zložená zo 4 úradníkov "z okresu" z Kežmarku a členov Národného výboru (NV) vo Veľkom Slavkove odovzdávala záujemcom oproti podpisu kľúče a potvrdenia o prevzatí príbytku so všetkým majetkom, čo k usadlosti patrilo, teda aj s poľnohospodárskym náradím, s hospodárskymi zvieratami, krmivom, s roľami, lúkami. Vo Veľkom Slavkove každý dostal na obrábanie pôdy toľko, koľko zvládal obrobiť. Na jar 1945 sa pomohlo s osivom obilia aj okolitým obciam. Koncom leta a začiatkom jesene už noví osadníci - prisťahovalci vo Veľkom Slavkove žali obilie a vyorávali zemiaky na bývalých poliach po odídených a vysťahovaných nemeckých veľkoslavkovských sedliakoch.

   Nový domov vo Veľkom Slavkove našli desiatky prisťahovalcov z 27 obcí Slovenska. Najviac zo spišských obcí: Osturne, Spišského Bystrého, Kravian, Vikartoviec. Z Liptova prišlo najviac prisťahovalcov z Iľanova, Liptovskej Kokavy, Boce, Matej Polťák prišiel zo Zakamenného Klína na Orave (116/5-K).

   Ďalšie voľby do NV vo Veľkom Slavkove sa konali 18.11.1945, kde okrem nestraníkov kandidovali aj kandidáti dvoch politických strán, Demokratickej a Komunistickej strany Slovenska. Nakoniec za predsedu NV bol zvolený nestraník Štefan Misáľ, podpredsedom NV Pavol Pabiš za DS, tajomníkom František Martin za KSS, pokladníkom nestraník František Osvald, za revízorov Michal Mikuláš a Samuel Šmatlák obaja za KSS, hospodárskych referentov Jozefa Kalmana za KSS a Justina Kuchťaka za DS, pre sociálnu oblasť Františka Olejára za DS a Martina Urbana za KSS. Ďalšími členmi NV sa stali Michal Gáj a Štefan Lichoň obaja za DS, Pavol Vengrin za KSS a Jozef Vilim za DS, ale už v roku 1946 z vyššej moci (Povereníctvom vnútra) boli vylúčení z NV Jozef Kalman, Martin Urban, Pavol Vengrin a Jozef Vilim. NV bol preto doplnený voľbou Martinom Forbergerom Martinom Kráľom, Vojtechom Majerčákom a Jozefom Repeľom (116/6-K).

   Po slobodných parlamentných voľbách 26.5.1946 sa opäť menilo zloženie Národného výboru vo Veľkom Slavkove, kde voľby vyhrala Demokratická strana a voľbou bol preto za predsedu Národného výboru zvolený Pavol Pabiš za DS, prvým podpredsedom Ján Orolin za KSS, druhým podpredsedom Ján Vilim za DS, členovia MNV za DS Ján Brežina, Michal Gáj, Ondrej Krížovský, Justín Kuchťák, Štefan Oravec, Ján Petrík, Matej Polťák, Jozef Repeľ, Ján Skokan, Ján Šenšel, Dr. Viliam Šimko a Ján Štelbaský, za KSS Ján Babič, Ondrej Fábry, Jozef Hudáč, Ondrej Hyben, Pavol Ihnát,  Martin Kráľ, František Martin, Ján Miškovec, František Osvald (116/7-K).

   Po vojne československá vláda neprijala Marschalov plán povojnovej hospodárskej pomoci od Spojených štátov amerických, ale hospodársku pomoc z východu, zo Zväzu Sovietskych socialistických republík (ďalej len ZSSR). Po veľkej neúrode obilia z dlhotrvajúceho sucha v roku 1946 začal ZSSR dovážať do Československa obilie a s ním aj ideológiu socializmu a v poľnohospodárstve po vzore kolchozov (družstiev) a sovchozov (štátnych majetkov) zakladanie jednotných roľníckych družstiev a štátnych poľnohospodárskych majetkov. Myšlienka veľkoplošného obrábania pôdy preto nebola nová, ale už odskúšaná v ZSSR. Komunistickí aktivisti dennodenne vysvetľovali dedinskému obyvateľstvu výhody spoločného, veľkoplošného obrábania pôdy.

1.10.1946 bola vo Veľkom Slavkove zriadená Materská škôlka.

   Život v obci sa ustavične točil okolo poľnohospodárstva, v ktorom zo začiatku pracovala prevažná väčšina obyvateľov najmä prisťahovalcov, ktorých predstavovali mladé rodiny - dobrí pracovití hospodári, ktorí sa vzorne starali o pridelené usadlosti po vysťahovaných nemeckých obyvateľoch. Takými bola najmä rodina Ilčákova a Kaprálova z Osturne, Kriškova a Mikulášova z Iľanova, rodina Babičova, Bolčišova, Kráľova, Majerčákova, Marova, Čubanova a ďalšie. Zveľaďovali majetky, starali sa o opravy domov. Usilovne dorábali úrodu a tak sa aj starali o domáce zvieratá.

   Našli sa však aj takí roľníci, ktorým sa z rôznych príčin nedarilo a po dvoch rokoch hospodárenia z bývalých nemeckých gazdovstiev v roku 1947 odchádzali späť, odkiaľ prišli, no boli aj takí, ktorí prišli do obce za účelom obec "vydrancovať a nahrabať si" a preto aj tak gazdovali "od tridsiatich k piatim". Odišli aj veľmi dobrí roľníci späť do Iľanova, pretože v tejto liptovskej obci sa začala pre stavebníkov výhodná štátom dotovaná povojnová obnova obce. Za fronty vo februári 1945 boli v Iľanove kaťušami Červenej armády zničené nemecké jednotky a s nimi aj všetky domy. Kaťuše boli odpaľované z Liptovského Petra.

   Život v obci sa však nezastavil a po odídených roľníkoch z dediny, opustenú pôdu, ako aj po nich opustené príbytky preberali štátne majetky a prideľovali ich ďalším a ďalším prisťahovalcom, ktorí prišli skúsiť šťastie do Veľkého Slavkova.

   Prisťahovaný maďarský obyvateľ Mejze, bývalý pivovarnícky podnikateľ z Kežmarku tiež dúchal do ohňa neistoty, keď často novým prisťahovalcom hovoril, že Nemci sa ešte vrátia a domy aj role sa im budú musieť tiež vrátiť.

   Na jar v roku 1947 sa ešte viac vyhrotila situácia ako z predchádzajúceho roka, pretože ešte viac ostalo neobrobenej ornej pôdy vo veľkoslavkovskom chotári. Domy po Nemcoch už boli plne obsadené novými osadníkmi, ale zásoby vyrobené ešte pôvodným nemeckým obyvateľstvom sa minuli. Viazlo povojnové zásobovanie osivom a sadbou. Chýbali rozkradnuté poľnohospodárske stroje, ťažný dobytok a iné prepotrebné tiež "stratené" náradie k obrábaniu pôdy a ošetrovaniu úrody. Podobná situácia bola aj vo všetkých bývalých nemeckých obciach pod Vysokými Tatrami: v Novej Lesnej, Mlynici, Poprade, Veľkej, Matejovciach, Spišskej Sobote, Veľkej Lomnici, v Huncovciach a ďalších. Neobrobená pôda bola zaburinená, ale veľmi dobre sa využívali kvalitné podhorské lúky k pastve a chovu stád oviec ovčiarmi Nazarejovcami a Olejarovcami z Vyšného Slavkova od Spišského Podhradia.

   V jeseni v roku 1947 sa poľnohospodárski odborníci v novozakladajúcom podniku Štátne majetky so sídlom v kaštieli vo Veľkej Lomnici začali vážne zaoberať týmto problémom neobrábanej kvalitnej pôdy po vzore sovietskych sovchozov, veď už bol dostatok prisťahovalcov pre obrábanie všetkej pôdy vo veľkoslavkovskom chotári, ale po novom a výhodnejšom.

V roku 1947 bol východne hneď za obcou umiestnený 2 KW rozhlasový Vysielač Tatry.

Prezident Klement Gottwald (44/27).

   Klement Gottwald bol vyučený stolár, zakladajúci člen Komunistickej strany Československa v roku 1921 a neskôr jej najvyšší predstaviteľ. V rokoch 1928 až 1943 člen Komunistickej internacionály. Od roku 1938 žil v Moskve až do konca vojny. Po návrate do ČSR v roku 1945 bol podpredsedom a potom predsedom vlády, ktorá nastolila v republike stalinský model komunistickej diktatúry. Zomrel počas funkčného obdobia, krátko po návrate z pohrebu Josifa Vissarionoviča Stalina roku 1953 (44/27).

   Po februárovom prevrate komunistickou stranou vyvrcholenou 25. februára 1948 pod vedením jeho generálneho tajomníka, Klementa Gottwalda, sa aj vo Veľkom Slavkove rozpustil NV (Povereníctvom vnútra) a celoštátna tzv. Dočasná miestna správna komisia (DMSK) ustanovila v mestách a obciach Akčné výbory Národného frontu.

   Vo Veľkom Slavkove jej prvým predsedom bol menovaný, už nie zvolený, Jozef Šašinka, pod ktorého "dohľadom" bola aj vo Veľkom Slavkove vytvorená "prokomunistická" Dočasná miestna správna komisia s predsedom Jánom Miškovecom, podpredsedami Mikulášom Michalom a Štefanom Bolčišom a členmi, Štefanom Dobrovičom, Martinom Forbergerom, Štefanom Gromadom, Emíliou Herichovovou, Martinom Kráľom, Pavlom Ihnátom, Jánom Petríkom, Jozefom Liptákom. O rok neskôr sa Ján Miškovec vzdal predsedovania a na jeho funkciu predsedu DMSK bol vymenovaný Jozef Stránsky, riaditeľ Národnej školy vo Veľkom Slavkove a za nových podpredsedov Ján Babič a Jozef Šašinka. Ďalšími členmi sa stali, Štefan Dobrovič, Martin Forberger, Emília Herichová, Ondrej Hyben, Pavol Ihnát, Ján Orolín a Jozef Repeľ (116/8-K).

1.1.1949 boli vo Veľkom Slavkove založené poľnohospodárske Štátne majetky, zabezpečujúce obrábanie opustenej pôdy po vysťahovaných nemeckých sedliakoch.

1.2.1949 bola vo Veľkom Slavkove zriadená Stredná škola (vyššie ročníky 5. - 8. triedy bývalej veľkoslavkovskej Ľudovej školy).

1.8.1950 boli vo Veľkom Slavkove zriadené Detské jasle.

1.9.1950 bolo vo Veľkom Slavkove po vzore sovietskych kolchozov, združením sa súkromne hospodáriacich roľníkov, založení Jednotné roľnícke družstvo II. typu a 10.2.1951 III. typu v počte 33 hospodárskych dvorov.

   Od roku 1950 novým zákonom o MNV boli v podstate nahradené tzv. Obvodné úrady NV názvom Miestne národné výbory (MNV) a prvou zamestnankyňou MNV vo Veľkom Slavkove sa stala Júlia Pietrusová a matrikárkou Anna Štanclová (neskôr vydatá Zemančíková) a potom od roku 1952 Irma Martinková (zo spomienok Želmíry Jarošovej).

   V roku 1950 došlo znova k zmene zloženia členov MNV, keď Okresný národný výbor v Poprade odvolal Dočasnú miestnu správnu komisiu vo Veľkom Slavkove a vymenoval nových členov MNV. Predsedom bol poverený Ondrej Hyben a podpredsedom Ján Mikuláš. Členmi MNV boli poverení Ján Babič, Matej Beluš, Štefan Bendžala, Ján Čonka Borin za rómsku komunitu, Imrich Džuban, Martin František, Martin Forberger, Ján Gál, Pavol Havaš, Emília Herichová, Ondrej Hyben, Júlia Kajzarová, Július Klein, Jozefína Kolesárová, Michal Kušnierak, Justína Laskovičová, Jozef Langa, Božena Maníková, Ján Mikuláš, Štefan Misáľ, Ján Orolín, Jozef Pavličko, Margita Pavličková, Michal Podobinský, Matej Polťak, František Puffler, Terézia Šašinková, Ján Šimovček, Jozef Vilim, Jozef Viňarský a Branislav Vrbičan.

   Pre obecné administratívne agendy ONV v Poprade vymenovával tajomníkov. Vo Veľkom Slavkove poverenie funkcie tajomníka dostal Ondrej Líška, po ňom Jozef Bjalončík, potom Ján Ujčík, František Magera, Martin Bendík. V roku 1953 odišiel na vlastnú žiadosť predseda MNV, Ondrej Hyben a novým dočasným predsedom MNV bol poverený Jozef Čuban (zo spomienok Želmíry Jarošovej, 116/9.K).

   Naši rodičia, vtedy poväčšine dievčatá a mládenci boli nadšení novej dobe a tým aj prístupní novotám. Taký nízky vekový priemer obyvateľov vo Veľkom Slavkove ešte nebol. Boli plní energie vybudovať na povojnových troskách lepšiu, spravodlivejšiu spoločnosť. V tom čase si ešte len budovali svoje existencie a zakladali rodiny. Bolo to najheroickejšie obdobie v živote mladej povojnovej generácie.

   Nepozeralo sa, kto odkiaľ prišiel, ale čo kto môže urobiť. Nebolo nutné ľudí do práce naháňať. Slováci boli v tom čase jeden z najpracovitejších národov. Deti boli od útleho veku zaúčané do všetkých prác v domácnosti, ale aj okolo hospodárstva. Práce bolo nadostač, nastal čas činov. Kto súkromne neroľníčil, mal jeho pracovný týždeň 6 pracovných dní, teda pracovalo sa aj každú sobotu a málokto na dedine pracoval denne menej ako 9 - 10 hodín a k tomu treba ešte prirátať práce v domácnosti, starostlivosť o rodinu, robôt vo dvore a pri starostlivosti o domáce zvieratá, výsadbe a starostlivosti o ovocné stromy, kvetinové záhony, práce na záhumienku pri pestovaní poľnohospodárskych plodín. O to horšie sa mali súkromne hospodáriaci roľníci.

   Vo voľnom čase sa ešte zúčastňovali rôznych schôdzí, brigád pri zveľaďovaní obce, angažovali sa v rôznych organizáciách, krúžkoch, komisiách MNV, či v politickej činnosti a cez to všetko im ešte po večeroch voňal život mladosťou, so všetkým, čo k tomu patrilo.

   Noví prisťahovaní obyvatelia obce s hŕstkou pôvodných veľkoslavkovských obyvateľov od skončenia II. Svetovej vojny za ďalších desať rokov dokázali stabilizovať obec vo všetkých oblastiach: najmä politicko - hospodárskej a kultúrno - sociálnej. Väčšina obyvateľov, gniavených chudobou pred II. Svetovou vojnou, dokázala budovať lepší život pre svoje rodiny, pre krajší zajtrajšok. Budovaním nových základov obce, obetovali svoje najkrajšie mladé roky. Vyzliekli do vtedy nosené kroje rôznych oblastí Slovenska, prezliekli sa do civilných a pracovných odevov a k robote si poriadne vysúkali rukávy. Založili si rodiny, vychovávali svoje deti v najlepšej viere nielen pokračovateľov ich rodu, ale aby ich potomkovia mali lepší štart do života a radostnejší život, ako mali oni za starých čias. Skutočne, heroické obdobie našich materí a otcov, starých aj prastarých rodičov. S úctou na nich spomínajme a s láskou ochraňujme ich svetlú pamiatku!

   K veľkým zmenám došlo tiež v hospodárstve, ktoré bolo budované centrálne podľa sovietskeho vzoru. Dôraz bol kladený na ťažký priemysel, a to hlavne zbrojný. Začala industrializácia Slovenska. V roku 1949 bola vyhlásená prvá päťročnica, v ktorej bol rozvíjaný ťažký priemysel na úkor spotrebného, tiež bol vydaný zákon o JRD a začala byť presadzovaná kolektivizácia poľnohospodárstva mnohokrát pod najrôznejším nátlakom.

   V roku 1953 zomrel Josif Vissarionovič Stalin (vlastným menom Džugašvili). Hlavný predstaviteľ Sväzu sovietskych socialistických republík (SSSR). Nové vedenie v SSSR odsúdilo kult Stalinovej osobnosti. V tom istom roku zomrel aj Klement Gottwald (v marci bezprostredne po návrate zo Stalinovho pohrebu), hlavný predstaviteľ ČSR a za nového prezidenta bol zvolený Antonín Zápotocký. 1. júna 1953 sa uskutočnila menová reforma, kedy vtedajší komunistický režim zmenil staré koruny za nové v pomeroch 1 : 5 pre menšie obnosy a 1 : 50 pre väčšie obnosy. Najviac na ňu doplatili drobní sporitelia. Súčasne bol zrušený prídelový lístkový systém a všetko bolo voľne ku kúpe. Na mnohých miestach v Česko-Slovensku prepukli potom nepokoje, z ktorých najväčšie, v Plzni, sa nezaobišli bez streľby do demonštrujúcich zamestnancov Škodovky a Pivovaru. Ako odveta bol v Plzni komunistami odstránený pomník T. G. Masaryka. 

   16.5.1954 sa uskutočnili nové voľby do všetkých Národných výborov: krajských, okresných, mestských aj obecných. Vo Veľkom Slavkove za poslancov MNV boli zvolení kandidáti: Jozef Čuban, Ján Haluška, Emília Herichová, Albert Hönsch, Pavol Kriško, Božena Maníková, Ján Plata, Ján Skokan a Branislav Vrbičan. Zvolení členovia MNV si zvolili za predsedníčku MNV, Emíliu Herichovú a za podpredsedu Branislava Vrbičana a taktiež zvolili predsedov komisie poľnohospodárskej, finančnej a zdravotnej (116/10-K).

Slávnostné zhromaždenie občanov, oslava 10. výročia oslobodenia obce Veľký Slavkov spod fašistického jarma 28.1.1955.

Program:

1. kultúrny program,
2. slávnostný prejav,
3. odovzdanie dekrétu JRD,
4. vyhlásenie záväzkov zo strany JRD,
5. Čítanie rezolúcia zdravice za udržanie svetového mieru,
6. čítanie z kroniky obce,
7. zakončenie oslavy ľudovou veselicou.

   Otvorenie slávnostného zhromaždenia vykonala predsedníčka MNV, Emília Herichová, v ktorom privítala účastníkov tohto podujatia. Po kultúrnom programe žiakov OSŠ a pionierov pripraveného v spolupráci učiteľov školy vystúpil so slávnostným prejavom zástupca za ONV v Poprade, súdruh Rybanský v tejto skrátenej forme faktov:

   "Za 10 rokov budovateľského úsilia v okrese Poprad bol rozšírený priemysel o postavenie nového závodu Tatravagonky Poprad a Mäsokombinátu vo Svite, rozšírenie výroby v Chemosvite, boli zavedené autobusové spoje do všetkých obcí popradského okresu. Do všetkých obcí sa zaviedol telefón. Vystavalo sa 7651 km ciest. Zaviedla sa výchova mládeže v novej Hospodárskej škole vo Svite. V Popradskom okrese študuje na stredných školách 3486 žiakov, na Strednej priemyselnej škole v Poprade ďalších 302 žiakov a na Jedenásťročnej strednej škole 853 žiakov. V roku 1948 bolo potrebných 127 učiteľov a v roku 1955 už 248 učiteľov. Mladým občanom do 35 rokov veku sa poskytujú mladomanželské pôžičky na výstavbu rodinných domov a iné potreby. Produktivita práce má stále stúpajúci trend."

   Na záver pozdravil účastníkov zhromaždenia a odovzdal im pozdravy od funkcionárov okresných inštitúcii (116/2).

Okresným inštruktorom pre MNV, súdruhom Petruželom bol družstevníkom odovzdaný dekrét s podpismi predsedu ONV, p. Berníkom a tajomníkom OV KSS s. Netíkom Ku 28. januáru 1955:

"Dekrét udelený JRD Veľký Slavkov za úspešnú prácu pri budovaní socialistickej dediny".

Na počesť tohto aktu prečítal zástupca za JRD nasledujúci záväzok:

"Nad štátny plán do štátneho nákupu dodáme v roku 1955:

1. 50 tisíc litrov mlieka,
2. 20 tisíc vajíčok,
3. 20 q hovädzieho mäsa,
4. 150 q ošípaných,
5. do 1.10.1955 sa dostavia kravín pre 98 dojníc K 98,
6. celý jarný osev sa vykoná úzkoriadkovo s dodržaním agrotechnických termínov,
7. z príležitosti celoštátnej spartakiády dodávka 500 vajíčok (116/2) ".

Na oslave bola prečítaná zdravica, ktorá potom bola zaslaná sovietskemu ľudu:

"Z príležitosti 10. výročia oslobodenia našej obce sovietskou armádou, zasielame Vám menom všetkých našich žiakov a pionierov, ako aj menom našich občanov vrelé a úprimné pozdravy. Dnešný deň je pre nás príležitosťou , aby sme Vám tlmočili oddané city vďačnosti a lásky za všetko, čo pre nás, pre našu obec a pre našich občanov znamenal a znamená Sovietsky sväz.

   Natrvalo je v srdciach našich zapísané meno Sovietskeho sväzu, ktorého slávne armády priniesli nám na svojich zbraniach slobodu. Vaša bratská pomoc, ktorú nám denne nezištne poskytujete a Vaše skúsenosti sú najväčšou oporou pri budovaní socializmu.

   Od oslobodenia obce osídlili sme Nemcami opustené hospodárstva a založili z nich Štátne majetky a JRD. Zriadili sme pre našich žiakov Osemročnú školu. Na poli osvety prevádzajú sa rôzne školenia a zaviedli sme pravidelné týždenné filmové predstavenia. Sľubne rastie naša obec kultúrne a hospodársky. Za toto obdobie postavilo sa 12 rodinných domkov. Tento rok práve z príležitosti osláv 10. výročia nášho oslobodenia prikročíme k úprave a zveľadeniu vzhľadu našej obce a to všetci občania jednotne a svorne. Súčastne slávnostne prehlasujeme, že všetkými svojimi silami budeme brániť mier a že svoje sily venujeme tomu, aby naša vlasť zakvitla a mohutnela spolu s nepremožiteľným Sovietskym sväzom a krajinami tábora mieru. Nech naša obec prekvitá a rastie tak, ako kolchozné obce Sovietskeho zväzu.

   Z príležitosti 10. výročia našej obce oslobodenej Sovietskou armádou a 1 Československým armádnym zborom v SSSR zakvitol v našej obci nový život. Deň 28. január 1945 bude navždy v srdciach tunajších občanov zapísaný zlatými písmenami, ako deň oslobodenia Sovietskou armádou a zbavenia sa fašizmu, vrátenie slovenskej časti tela Slovákom".

Čítanie z kroniky obce vykonala dovtedajšia kronikárka obce, Jozefína Kolesárová:

"Rok 1945 znamená nový život. Nemeckí občania s časti ostali ako lojálni občania doma. Nový Národný výbor s predsedom Samuelom Šmatlákom ujíma sa vedenia obce a všetku pozornosť venuje podpore Sovietskej armády a Československému armádnemu zboru, hlavne zásobovanie. Na druhej strane zaisťuje sa majetok po evakuovaných Nemcoch. Prichádzajú noví obyvatelia a vo februári 1945 sa mení národný výbor. Nový národný výbor sa sústreďuje hlavne na hladký priebeh osídlenia hospodárskych domov, prichádzajú noví ľudia z obcí Karavany, Vikartovce, Iľanovo, Boce. Heľpy, Osturne, celkom z 33 obcí, občania zväčša najchudobnejší, biedou kapitalizmu najviac gniavení. Ďalšia pozornosť národného výboru sa sústredila na odsun Nemcov, ktorý sa zavŕšil 1. júna 1945. Zo starých obyvateľov ostalo v obci 14 rodín. MNV na jar zaistil obrobenie všetkej pôdy, ba sa pomohlo s osivom aj susedným obciam, lebo v obci Veľký Slavkov sa zaistilo po Nemcoch dosť osiva. Delenie pôdy sa prevádzalo pomaly a každý dostal toľko pôdy, čo vládal obrobiť. Bolo chybou, že mnoho občanov do obce sa prisťahovalo len za cieľom vydrancovať obec a obohatiť sa, ale nie s čestným úmyslom budovať krajší život.

   JRD začalo budovať svoje hospodárstvo II. typu od 1.9.1950 so spoločným ustajnením 37 kusov rožného dobytka, z toho s 22 dojnicami, 14 ošípanými. Do roku 1952 so neplnili dodávky do štátneho nákupu, ale v roku 1954 družstevníci už splnili plán nákupu a dodali 164 q hovädzieho mäsa, 150 q ošípaných, 50 kg hydiny a 39 tisíc litrov mlieka. Do štátneho nákupu dodali 89 q sena, 16 vagónov zemiakov (160 q). Družstevníci už po druhý rok dostávajú doplatky. Stavebnou činnosťou ešte v roku 1953 stagnovali, ale v roku 1954 vystavali kravín za 400 000 Kčs s priľahlou stodolou s tromi betónovými silážnymi jamami.

Dali do prevádzky novopostavený kurín a kačacinec.

   N V celej obci je 125 rádií, občania odoberajú 95 denníkov tlače, najviac Pravdu, Roľnícke noviny, Prácu a 40 rôznych iných novín a časopisov. Od 1.9.1953 sa v sále osvetovej besedy zabezpečuje každú nedeľu premietanie filmov v poobedňajších hodinách, väčšinou rozprávky, pre deti a mládež, vo večerných hodinách celovečerné filmy pre dospelých a zvlášť v čase vyučovania podľa potreby poučno-vzdelávacie filmy pre školskú mládež. Bola vznesená požiadavka zriadenia vyhovujúceho kultúrneho domu. Bola zriadená poradňa pre deti a matky. Lekár pravidelne navštevuje tehotné ženy a v škole žiakov a nie je zanedbávaná ani starostlivosť o ostatné deti. V obci sa organizujú kurzy prvej pomoci. V obci súkromne hospodári 7 roľníkov na výmere viac ako 2 ha a dvadsiati roľníci obrábajú pôdu do 2 ha, pričom títo ešte pracujú v neďalekom priemysle alebo stavebníctve. V JRD je zamestnaných 41 rodín, v priemysle 78 rodín, pracujúca inteligencia predstavuje 16 rodín. Celkovo v poľnohospodárstve pracuje 52 percent občanov, v priemysle 38 per, ostatných je 10 per" (116/4).

Na záver čítania z kroniky boli prednesené aj tieto povzbudivé slová:

   Občania našej obce si žiadajú mier a prehlasujú ako dosiaľ, tak i do budúcna, že so všetkými silami budú podporovať politiku strany a vlády po boku Sovietskeho sväzu a krajín tábora mieru (116/4).

   Pre dospelých potom oslava pokračovala dedinskou veselicou - tanečnou zábavou až do polnoci. Na oslave sa zúčastnilo 150 dospelých občanov a 140 školskej mládeže. Za ONV boli prítomní dvaja delegáti a za MNV 15 jeho funkcionárov včetne poslancov. Kultúrny program zabezpečili učitelia so žiakmi Osemročnej strednej školy a pioniermi (116/5).

   Pri zostavovaní záznamov do obecnej kroniky za rok 1955 spolupracovali s kronikárom, Jánom Zemančíkom, Albert Hőnsch, Hatala a Štefan Maník. Záznamy v kronike za rok 1955 boli prečítané na plenárnej schôdzke MNV dňa 8. novembra 1956 a potvrdené podpisom predsedníčky MNV, Emílie Herichovej. Kronika bola vyložená k verejnému nahliadnutiu občanov od 10. do 28. novembra 1956.

Ďalšie veľmi podrobné spracovanie mojich textov a vložených fotografií ako aj dokumentov, ako je spracovaný text do konca roku 1955, nezverejňujem, pretože sa obávam možného plagiátorstva zo strany spracovateľov pripravujúcej sa monografie Veľkého Slavkova objednávateľa terajšieho starostu obce Veľký Slavkov. 

II. kapitola

             Národný front vo Veľkom Slavkove.

   Národný front (ďalej len NF) predstavovalo v obci združenie 

DEDINSKÁ ORGANIZÁCIA KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA

   Členovia a kandidáti Komunistickej strany Slovenska boli 

ZÁKLADNÁ ORGANIZÁCIA ČESKOSLOVENSKÉHO ČERVENÉHO KRÍŽA

   Dlhoročná činnosť Základnej organizácie Československého červeného kríža (ďalej len ZO ČSČK) vo Veľkom Slavkove zabieha až do roku 

Úprava a zveľaďovanie obce v roku 1954 - 1955.

  Vláda Československej republiky v snahe neustále zvyšovať životnú úroveň pracujúcich vyzvala ešte v decembri 

nastúpilo 227 občanov so 14 konskými povozmi a 3 traktormi s vlečkami z JRD a ŠM. Občania v tento deň odpracovali 

   Započali sa práce na vybudovaní 

 V tomto roku celková hodnota uskutočnených prác predstavovala hodnotu 1

Kultúrny život v obci do roku 1955.

   Do roku 1 sa vo Veľkom Slavkove, ako obce s nemeckým majoritným obyvateľstvom, dodržiavali 

opisujem v mojom 

hovorila 

   táto identita zrieďovala a pretavovala 

boli z typicky r

veľkoslavkovským ľudovým umeleckým súborom, ľ sa vytvorilo.

   Medzinárodný deň učiteľov (MDU) oslavovali Veľkoslavkovskí u

    Medzinárodný deň žien (MDD) si pripomenuli v

   Na Medzinárodnom dni 

(MĽK) vyvíjala svoju činnosť š

(OB) pokračovala p

na rôzne témy k výročiam, populárne boli aj z

 prednášky a iné.

    pomáhať sociálno-kultúrne z zemiakov a pri organizovaní marcového MDŽ a júnového Medzinárodného dňa detí (116/18).              

Život v obci v roku 1956.

   bol Július Klein (116/40).

MIESTNA ORGANIZÁCIA ČESKOSLOVENSKÉHO SVÄZU MLÁDEŽE

   konferencia i zbere zemiakov, čo s počas žatvy (116/44).

všetci čv už odišla (116/44,45).

   režírovať, ali dve tanečné zábavy s kultúrnym programom (116/45).

   erskych oddielov pri OSŠ (116(45).

   a aj takí, ktorí si  povinnosti.

   če na rok 1956 (116/45).

   Dňa 10. u odovzdala gratulačný lístok y MNV.

    s celkovou účasťou 3 753 občanov a v lete sy (116/35).

   Dňa 4. vodov zbúrachovom veľkosre.

Kultúrny život v obci v roku 1956.

    3 cove príjmy zo vstupného na davky 18 263,66 Kčs (116/37).

    Oslavy 1. mája 19Transparenty pre použiteľné (116/42).

     Na Medzinárodný deň detí vetovou dobéledky stávali vrôznych v (116/43).

    Oslavy Medzinárodného družstevného neprestávalo, smaltu až do 240 hod (116/43,44).

   Ľudová knižnica 2 kníh, teda o ril pre ročník Družstevnej školy práce (DŠP). Romto ročníku navštevovalo DŠP ať frekventantov pre ovýrobu (116/37).

Delimitácia rodinných domov po Nemcoch.

     boli už  ale veľa obyvateľov sýmery(116/40).

Individuálna výstavba nových rodinných domov.

     iniciátor z Pod Lesa. nizácia. 

Delegátka XI. zjazdu KSČ bdzi žiakmi Základnej deväťročnej školy vo Veľkom Slavkove v parku.

Po normalizácii politických volený Jozef 

Pionierska organizácia pôsobila v základnej škole. V 1. až 3. ročníku ZDŠ to boli iskričky, plniace úlohy piatich zvieratiek, v 4. až 6. triede pionieri plniaci úlohy plameňov a v 7. až 9. triede pionieri plniaci úlohy ciest. Iskričkám boli vedúcimi starší pionieri pod vedením učiteliek a pionierom skúsenejší zväzáci s patričnými skúškami. Najvýznamnejšími vedúcimi pionierov a iskričiek boli ......................................................

Zaradiť starý preukaz čestného darcu krvi.

V pravo prvý sedí všeobecný lekár aj pre Veľký Slavkove MUDr. Jakuboci z Popradu-Veľkej. Z fotoarchívu Vladimíra Langu.

Družina civilnej ochrany.

Dužiny civilnej ochraprepožičiavané z okresných skladov CO.

Družina civilnej ochrany veľkoslavkovských dievčat a žien. Z fotoarchívu rod. Babičovej.

Vpredu sediace na zemi zľava

Vstrede čupiace zľava Kudasová, Pabišová, Herichová, Mlynarčíková a Kráľová.

Vzadu stojace zľava Madlušková, Havašová, Kukurová, Lindemannová, Polťáková, Babičová

Sediace zľava Helena Rybková, Halibožeková, Magda Oravcováomadová, Magda Šoltýsová a Ľudmila Lindemannová. Z fotoarchívu rod. Orolínovej.

Z roku 1979. Zľava vpredu Lýdia Gajová a Alžbeta Orolínová. Zľava stojace Darina Kudasová, Ľudmila Koniarová a Žofia Lindemannová. Z fotoarchívu rodiny Orolínovej.

6. Základná organizácia Zväzu protifašistických bojovníkov.

7. Základná organizácia ZARM.

8. Základná organizácia dobrovoľného požiarneho zboru.

9. Základná organizácia Zväzu drobnochovateľov.

Zemančíková, Kečka, Martinko ....................................................................................

10. Základná organizácia chovateľov poštových holubov.

Šimko, Jozef Gavura, Ján Stankovič, Michal Husár, Pavol Kriško, Pavol Lichoň, Alfréd Martinko, Ján Fábry, Pavličko Jozef, Martin Koreň,

11. Základná organizácia Zväzu záhradkárov.

12. Základná organizácia Zväzu včelárov.

Včelár Jakub Pabiš v r. 1963. Časť jeho včelnice v predzáhradke rodinného domu.

Z fotoarchívu rod. Pabišovej.

Včelár Jozef Langa v júli 1992. Jeho manželka s vnučkou Naďkou. Z fotoarchívu Vladimíra Langu.

Z pozostalosti po veľkoslavkovskom včelárovi, Jozefovi Langovi. Z fotoarchívu Vladimíra Langu.

Futbalový oddiel.

Veľkoslavkovská futbalová reprezentácia v roku 1957 vpredu ležiaci brankár Ladislav Haluška. Vstrede čupiaci zľava Cyril Sedlačko, Jozef Stankovič, Jozef Kužel, Ondrej Bálent a Anton Lajš. Vzadu stojaci zľava Ján Šoltýs, Michal Gáj, Branislav Koniar, Ján Rabský, Matej Pitoňák, František Repeľ a Michal Husár.

Veľmi dôležitú úlohu v živote ľudí zohráva šport. Z tohto dôvodu sa aj vo Veľkom Slavkove začalo v roku 1956 budovať futbalové ihrisko. V lete toho istého roku sa uskutočnil prvý futbalový zápas. V roku 1972 pribudla k futbalovému ihrisku aj veľmi potrebná šatňa. Na jej výstavbe pracovali občania obce i futbalisti svojpomocne. Futbalisti Veľkého Slavkove dnes hrajú v 1. triede a svojou aktivitou prispievajú k šíreniu dobrého mena o obci.

Zľava Michal Gaj, učiteľ školy Ján Rúfus, Martin Gorcovský, Martin avličko, Michal Čižmarik, Ján Križovský, Mikuláš Josko, Ján Podacký, Milan Kriško, František Laskovič a Štefan Oravec. Z fotoarchívu rod. Čižmarikovej.

Veľkoslavkovskí futbalisti v roku 1955 na starom hrisku za horným mlynom. Vpredu ležiaci Ján Rúfus, za ním čupiaci zľava Štefan Oravec, brankár František Laskovič, Milan Kriško, vzadu stojaci zľava Martin Pavličko, Ján Križovský, Michal Gáj, Michal Čižmarik, Martin Gorcovský, Mikuláš Josko a Ján Podhradský. Z fotoarchívu rod. Čižmarikovej.

Preslávený veľkoslavkovský brankár, František Laskovič, v roku 1955 na starom hrisku.

Z fotoarchívy rod. Laskovičovej.

Z fotoarchívu rod. Laskovičovej.

Futbalisti v rovej.

Dole čupiaci Ondrej Bálent, Pitoňák, František Laskovič, Martin Gorcovský a Jozef Stankovič.

Vzadu stojací Halibožek, Lajš, Michal Husár, Rabský, Františk Repeľ a Ladislav Haluška .

Futbalisti v roku 

Organizácia dedinského spotrebného družstva.

V roku 19 "Hala bala indiána, ohňová Bogota zem".

Zo zábavného  staršia.

Pani stami na sedenie, veľká potravinová samoobsluha, predajňa mlieka a pečiva, predajňa mäsa a mäsových výrobkov. Na poschodí bola zriadená veľká predajňa textilného tovaru a obuvi a neskôr predajňa rozličného spotrebného tovaru a veľká reštaurácia s jedálňou, ktorá pod Vysokými Tatrami nemala konkurenciu.

V roku ........ Jednota odovzdala do prevádzky hneď za nákupným strediskom Hotel Slavkove s ubytovacou kapacitou 96 osôb v 48 dvojlôžkových izbách a vonku s pristaveným tenisovým kurtom. Ubytovaní návštevníci majú možnosť stravovania na Salaši, a v minulosti v reštaurácii nákupného strediska. Prevádzkár veľkoslavkovčan Ján Fábry tam už nepracuje.

14. Boli ešte nejaké organizácie ? (Nenapadajú ma teraz ďalšie)!

Lekárska starostlivosť.

poradňa pre matky, poradňa pre tehotné ženy, organizujú sa kurzy prvej pomoci, obec pravidelne navštevuje lekár.

Mimoriadne udalosti.

Chlapci podarilo z pod ľadu vybrať, oživiť a zachrániť. Podobne sa to stalo ....... ročnému Vladovi Forbergerovi v roku ........ . Aj jeho sa podarilo zachrániť.

Vo Veľkom Slavkove v roku 1959 hosťoval ako každý rok na voľnom priestranstve pred cintorínom cirkus. Drezúrovanéhoa hnedého.

V roku 1957 sa dievčatá a chlapci hrali na ľavej strane cintorína, kde boli nahusto stojace aj dvojmetrové vysoké pomníky  po niekoľkých dňoch sa z ťažkej traumy zotavil.

Školstvo.

Vo Veľkom Slavkove bola zriadená 1. októbra l946 Materská škola, 1. februára 1949 Osemročná stredná škola a od 1. augusta 1950 Detské jasle 

Kultúrno - spoločenský život vo Veľkom Slavkove.

Kultúrno uskutočnilo k 15.2.1921. Z dôvodu finančnej náročnosti sčítania obyvateľov zákon zo 17.3.1927 zaviedol znova desaťročné sčítacie obdobia, preto ďaľšie sčítanie nasledovalo k 1.12.1930. Robili sa aj príležitostné sčítacie akcie ako to bolo k 31.12.1938 - národnostné sčítanie, k 15.12.1940 - len na zmenšenom vojnovom území ČSR, k 4.10.1946 a k 30.6.1948 - zásobovaniu obyvateľstva potravinovými lístkami, ale tie nespĺňali kritéria všeobecného sčítania, preto sa medzi oficiálne sčítania na území ČSR nezaraďujú

Sčítanie obyvateľov 1.3.1950 sa vykonalo po prvý raz vo všetkých obciach v plnom rozsahu. Sčítacie hárky vyplňovali sčítací komisári a bolo spojené so súpisom domov, bytov, priemyselných živnostníkov, poľnohospodárskych závodov. Nasledovalo sčítanie k 1.3.1961 metódou seba sčítania, potom k 1.12.1970 a k 1.11.1980, ktoré popri demografických charakteristikách zisťovali sociálne, odvetvové, profesionálne a vekové zloženie obyvateľstva, základné údaje o o národnosti, plodnosti žien, skúmali aj podrobné údaje o ekonomickej aktivite obyvateľov, o dochádzke do zamestnania a škôl, o školskom vzdelaní. a iné.

Veľkoslavkovské archivované dokumenty.

HISTORICKÝ VEĽKOSLAVKOVSKÝ ARCHÍV

Veľkoslavkovčania môžu byť pyšní na svojich predchodcov, pretože práve obecný archív v rámci spišských archívov 64* je jeden z najucelenejších, najbohatších a najzachovalejších archívov obcí spod Vysokých Tatier. V súčasnosti sa nachádza v Štátnom Okresnom archíve v Poprade-Spišskej Sobote.

------------------------------------------------------------------------------------------------------------

64* Spišské archívy. V roku 1732 cisárska kráľovská komisia skontrolovala archívy. V minulosti si archívy privlastňovali Maďari aj Nemci. V roku 1872 vznikla Maďarská historická spoločnosť a v roku 1883 Spišská historická spoločnosť, ktorá zmapovala všetky archívy na Spiši. Do roku 1918 boli župné a väčšie archívy obsadzované kvalifikovanými archivármi. Pred utvorením Československej republiky v októbri 1918 previezli sa v rúcajúcom Rakúsko-uhorsku niektoré významné archívy aj do Budapešti do tamojšieho Krajinského archívu (Országos levéltar). Je to značný archív a bez neho nie je možné dôkladné štúdium historických, kultúrnych, sociálnych a hospodárskych pomerov východného Slovenska. Je tam uložený aj spoločný archív rodu Csáky (1264 - 1898) pochádzajúci z obce Piliske v Satmarskej župe, vzťahujúci sa najmä na spišské majetky, pôvodne mal 11 700 inventárnych jednotiek a skladá sa z obrovského ústredného archívu, ďalej košického, illiašovského, kluknavského archívu a rôznych spisov. V tomto archíve sú úradné dokumenty o urbariálnom spore Csákyovcov s obcou Veľký Slavkov, protokoly panskej stolice od roku 1499 až po rok 1808).

Slovenské archívy boli bohatšie, ucelenejšie a zachovalejšie než české archívy, okrem pražského, čo vykazoval po vzniku ČSR Štátny inšpektorát archívov a knižníc.

V roku 1927 vznikla celoštátna inštitúcia Krajinský archív so sídlom v Bratislave.

Dňa 24.12.1944 bol aj archív Veľkého Slavkova odtransportovaný do Opavy (Česká republika), ale 25.9.1945 bol bez ujmy dovezený späť transportným vagónom do popradského múzea, vtedajšieho sídla Okresného archívu (4/24).

V roku 1957 fond veľkoslavkovského archívu usporiadal okresný archivár dr. Eugen Bohuš. Celkove obsahuje 37 inventárnych jednotiek v rozsahu 0,30 bežných metrov. Archívne dokumenty odzrkadľujú hospodársky vývoj obce Veľký Slavkov ako poddanskej obce a snahy vyslobodenia sa od poddanstva a od nevoľníctva zemepána.

Inventárne

jednotky:

I. Historické listiny

1. - 16. 16 historických listín 1271 - 1903 (uvedené v texte monografie)

II. Úradné knihy 1814 - 1903

• zápisničná kniha obecného zastupiteľstva 1857 - 1890

a., došlé obežníky a nariadenia 1857 - 1873b., zápisnice obecného zastupiteľstva 1878 - 1890 (nem. polokožená väzba)

18. kniha sirôt (nem.-maď. polokožená väzba)

19. sirotská kniha dlžníkov (nem.-maď. polokožená väz

• register robôt záprahových 1814 - 1831 a ručných 1821 - 1831 podľa zmluvy

so zemepánom (nem. zošit)

III. Archívne pomôcky

• inventár všetkých písomnosti 1797 - 1858 nachádzajúcich sa v archíve obce

Veľký Slavkov, zostavené Pavlom Hunsdorferom v r.1828 (zošit písaný

v Nemčine)

IV. Archívne spisy

spor Veľkého Slavkova so zemepánmi Csákyovcami - žiadosti a sťažnosti

obce na rôzne inštitúcie 1797 - 1844

• spisy súvisiace s árendálnou a záložnou zmluvou obce so zemepánmi 1692 -

1845. Nariadenie cisára na prešetrenie hraničných sporov poddanských obcí

(Deviatok, desiatok a regálie) so zemepánom Csákym.

• výkup obce z moci zemepánov 1646 - 1874. List grófa Pavla Pálffyho

Spišskej Kapitule v záležitosti desiatku. Odpis záložnej zmluvy medzi

Csákyovcami a Veľkým Slavkovom. Smernice obce k plánovitému postupu pri

usporiadaní dlžoby prevzatej zmluvou o výkupe. Výkazy pestovania plodín

v lete i v zimnom ošetrovaní, rozdelenie intravilánu a extravilánu, pôdy, lúk,

výkaz sedliackych usadlostí a želiarov (bezzemkov), výkaz desaťročných

príjmov z mlyna, hostinca a kuriálneho lesa, odpis kúpnopredajnej zmluvy

medzi Augustínom Csákym a Veľkým Slavkovom na panské lesy.

• patronát v záležitostiach rímskokatolíckej cirkvi 1822 - 1846. Výzva grófa

Csákyho na pomoc pri oprave katolíckej fary bez rozdielu vierovyznania

obyvateľov obce. Námietky fiškála Glosa za obec vo veci desiatku.

Rozhodnutie sédrie v spore rímskokatolíckeho farára s obcou Veľký Slavkov

o drevo.

• záležitostiach súkromných osôb 1800 - 1858. Testament Martina Reicha,

svedectvo evanjelického farára o dodržiavaní striedmosti v pití alkoholu,

informácia o postavení židov v obci, spory súkromníkov, vyúčtovanie košiara,

sťažnosť hlásnikov, žiadosti maloobchodníkov, zápis z verejného súdneho

zasadnutia.

V. Ostaný účtovný materiál

27. - 28. ostatný archívny materiál z rokov 1743 - 1831. Zaujímavé podklady k dejinám

obce Veľký Slavkov do roku 1831 zostavené od Pavla Blazsyho.

• výkaz delenia honov 1743 - 1745
• výkaz o kontrole hraničných kameňov v honoch 1767
• výkaz pätín vo Veľkom Slavkove
• generálna amnestia vojenským zbehom 1788
• rozpočet na dva zvony pre Veľký Slavkov 1808
• rozpočet na materiál a práce na stavbu druhého mlyna

vo Veľkom Slavkove 1817

35. cenník žemlí a chleba 1790 - 1829

• zlomok cenníka tovaru a výrobkov remeselníkov 790 - 1829
• Der Gr. Schlagendorfer Geschichte (veľkoslavkovské dejiny).

OSTATNÉ VEĽKOSLAVKOVSKÉ ARCHÍVNE DOKUMENTY

Dňa 3.7.1956 Uznesením rady miestneho národného výboru (MNV) č. 71/56 sa nariadilo dať aj všetky ostatné archívne dokumenty obce Veľký Slavkov do Okresného archívu v Poprade, kde 18.8.1957 boli aj odvezené.

V roku 1961 bol popradský archív presídlený do Starej Ľubovne a od roku 1972 opäť do Popradu - Spišskej Soboty, kde je doposiaľ.

Archív Obvodného notárskeho úradu vo Veľkom Slavkove 1829 - 1949

V roku 1964 archívny fond obvodných notárskych úradov usporiadali ako skupinový inventár Karol Heins, Marta Medvecká a František Vician pod názvom Obvodné notárske úrady okresu Poprad, ktorý je uložený v Štátnom Okresnom archíve v Poprade - Spišskej Sobote a pre obec Veľký Slavkov je zostavený v rozsahu 5,50 bežných metrov.

Odzrkadľuje boj za zlepšenie sociálneho postavenia robotníkov a chudobných roľníkov, na hlad, biedu rodín nezamestnaných roľníkov, na perzekúcie a dražobné exekúcie. Poukazuje na pomery politických strán v obci v predvolebných kampaniach. Život v obci po vzniku Československej republiky. Nachádzajú sa tu zvlášť bohaté a významné dokumenty z obdobia II. svet. vojny v tzv. Slovenskom štáte, ktoré hodnoverne poukazujú na propagandu politickovojenského hnutia a verejných zhromaždení veľkoslavkovských spišských Nemcov v DP (Deutsche partaei), v KdP (Karpathendeutsche Partei), veľkoslavkovských Slovákov v HSĽS (Hlinková slovenská ľudová strana) a v HG (Hlinková garda) v oblasti nacionalizmu, v situácii v zásobovaní, v záležitostiach školských, cirkevných, židovských, cigánskych. Zásahy nemeckých vojsk a veliteľstva na Slovensku počas Slovenského národného povstania.

1. KHIHY

a, správne /inventárne jednotky č. 1. - 7. , ďalej len i.j. /

- zápisnice finančnej komisie obecnej rady obce Veľký Slavkov v rokoch 1924 -1933

- zápisnice obecného zastupiteľstva do roku 1944 /i.j. 4./

b, evidenčné v rokoch 1925 - 1948 /i.j. 8. - 23. /

- evidencia spolkov, zborov a ústavov /i.j. 10./,

• evidencia domovských listín, zbraní, požiarov /i.j. 13./,
• evidencia prenájmov, poplatkov, obchodníkov /i.j. 19./,

- evidencia mrzákov, epileptikov, blbých a slepých /i.j. 20./,

- evidencia starobných podpôr, opustených detí, chudobných /i.j. 21./,

• SPISOVÝ MATERIÁL

a, registratúrne pomôcky

- administratívne protokoly z rokov 1900 - 1944 /i.j. 24. - 102./,

b, spisy do roku 1937

- prezidiálne /i.j. 103. - 113./,

sčítanie ľudu vo Veľkom Slavkove / i.j. 106./,

- administratívne /i.j. 114. - 158./,

daňové, mobilizačné, cirkevné, civilnej protivzdušnej obrany, nešvármi medzi

funkcionármi, živnostenské, majetkové, stavebné, požiarnické, atď.

• ÚČTOVNÝ MATERIÁL do roku 1918 /i.j. 159. - 163./,
• osobný register (Guhr Dr./
• miestny register 66/80, 105/105, 105/106, 106/110, 106/111, 107/119. 110/132,

110/136, 111/137, 111/140, 112/144, 113/146, 113/147, 114/151,

114/152, 115/158.

Archív miestneho národného výboru vo Veľkom Slavkove 1891 - 1945

Archív Obvodných úradov miestnych národných výborov v okr. Poprad spracovala archivárka Marta Weissensteinerová v roku 1989 aj pre obvodný úrad Miestneho národného výboru vo Veľkom Slavkove v rozsahu 0,10 bežných metrov. Uložený je v Štátnom Okresnom archíve v Poprade - Spišskej Sobote z rokov 1945 - 1947. Sú to archívne materiály o živote obce v čase odsunu nemeckého obyvateľstva z Veľkého Slavkova, zabezpečovanie majetku po odsune Nemcov, jeho spravovanie a prideľovanie novým osadníkom, zásobovanie obyvateľstva a povojnová obnova obce. Obsahuje:

1. HNIHY

a, správne rok 1946

- zápisnice pléna 1945

- zápisnice zo zasadnutia MNV

b, evidenčné

- evidencia politických organizácii 1946

- členov zastupiteľstva, rady komisií

2. SPISOVÝ MATERIÁL

- zhabanie mlyna Jánovi Dúbravskému 1945

- výmer na živnosť obchodu s rozličným tovarom Branislavovi Vrbičanovi 1946

- prenájom poľovného práva a rybolovu vo Veľkom Slavkove 1946.

3. MIESTNY NÁRODNÝ VÝBOR VO VEĽKOM SLAVKOVE 1948 - 1975

- rozsahu 1,80 bežných metrov

• MIESTNY AKČNÝ VÝBOR SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO FRONTU

VO VEĽKOM SLAVKOVE 1948 - 1954

- rozsahu 0,03 bežných metrov

5. OSEMROČNÁ STREDNÁ ŠKOLA VO VEĽKOM SLAVKOVE 1926 - 1962

- rozsahu 0,50 bežných metrov

1. krabica školské výkazy 1926/27 - 1944/45

2. - - - 1945/46 - 1950/51

3. - - - 1951/52 - 1952/53, + rokovacie zápisnice 1949/50

4. - - - 1948/49 - 1954/55

5. - - - 1955/56, + rokovacie zápisnice 1949 - 1961

Pre poznanie dejín obce je veľmi dôležité štúdium historických dokumentov uložených v Štátnom oblastnom archíve v Levoči, kde okrem iného, je najmä uložená kópia listiny prvej písomnej zmienky o obci Zolok (Veľký Slavkov)pochádzajúcej z roku 1251 a veľkoslavkovské matriky 65* pod registratúrou ŠA (štátny archív) - L (Levoča) ZCM (zbierka cirkevných matrík) IČ (inventárnym číslom) 938

Matričného obvodu: Veľký Slavkov

                  - narodených 1687 - 1818

- sobášených 1687 - 1818

                  - zomretých 1687 - 1818

-----------------------------------------------------------------------------

evanjelickej cirkvi a. v. (a. v. = augsburského vyznania)

Dištriktu: východného

                  Seniorátu: podtatranského

Matričného obvodu: Veľký Slavkov

- narodených 1786 - 1856

- sobášených 1817 - 1858

- zomretých 1817 - 1856

Na Matričnom úrade vo Veľkom Slavkove sú vedené a uložené matričné knihy narodených, sobášených a zomretých občanov po roku 1895 až do súčasnosti - takzvané živé matriky.

------------------------------------------------------------------------------------------------------------

65* Vývoj matrík na Slovensku. Matriky sú zoznamy narodených, sobášených a zomretých osôb. V cirkevných katalógoch sa s matrikami stretávame už v prvých storočiach nášho letopočtu. Zaoberal sa nimi aj I. Lateránsky koncil v r. 1139. Uhorský klérus ich otázku prejednával na Veszprémskej synode v r. 1515, ale povinne sa zavádzali až v dôsledku nariadenia Tridentského koncilu v r. 1563. U nás sa matrikami zaoberala už v r. 1564 Trnavská synoda a nariadila realizovať uznesenia tridentída. Uhorský krajinský koncil konaný v r. 1611 v Trnave upozornil dekanov, aby kontrolovali vedenie matrík. Rímsky rituál vydaný v r. 1614 skonkretizoval vedenie matrík vzormi narodených, sobášených a zomretých, ale aj matrikou birmovaných a zaviedol knihu o stave obyvateľstva (liber de strata animarum).

Štátne zásahy do matričnej agendy sa začali až nariadením Márie Terézie z 19.1.1771 o vedení cirkevných matrík. V súvislosti vydaním Tolerančného patentu Jozef II. vyhlásil matriky 1.5.1781 za verejné knihy a nariadil vedenie matrík krstených, sobášených a zomretých. Povinne ich viedli len katolícke fary. 20.2.1784 Jozef II. vydal nariadenia o presných rubrikách zápisov ( pri krste sa musel písať už aj dátum narodenia dieťaťa). Matriky sa mali viesť aj v židovskej cirkvi a duchovní boli povinní predkladať z nich ročné sumárne výkazy. Na vedenie matrík mali dohliadať nielen cirkevné orgány, ale aj štátne úrady. To definitívne zjednotilo vedenie matrík.

Zákonným článkom 23/1827 sa musel každý rok vyhotoviť presný druhopis každej matriky a tento doručiť do župného archívu. Preto v súčasnosti sú v štátnych oblastných archívoch viac menej kompletné druhopisy matrík z rokov 1828 až 1895, ktoré nielen rovnocenne nahrádzajú zničené, alebo stratené matriky, ale už uvádzajú aj dátum narodenia a úmrtia (nielen dátum krstu a pohrebu). Maďarizačná vlna koncom 30-tych rokov 19. storočia neobišla ani matričnú agendu. Zákonný článok 6/1840 nariadil, aby sa od 13.5.1843 všetky matriky viedli maďarsky. Vydali sa k tomu aj príslušné tlačivá a tak v roku 1844 - 1851 sú matriky komplet maďarské, vedené v osobitných knihách pre každý druh. Po potlačení maďarskej revolúcie prešli všetky formy na pôvodné vedenie matrík po latinsky, v evanjelickej cirkvi často po nemecky. V gréckokatolíckej cirkvi sa stretávame aj s rusinskými a v židovskej cirkvi aj s hebrejskými zápismi. Jedine kalvíny používali v matrikách živú reč ľudu.

V II. polovici 19. storočia štát intenzívne zasahoval do vedenia matrík. Konflikt medzi cirkvami a štátom sa vyriešil Zákonným článkom 33/1894, ktorým boli zavedené štátne matriky. Cirkevné matriky stratili úradný charakter, nestratili však hodnovernosť pre vydávanie potvrdení v matričných záležitostiach, ako sú rodné, sobášne a úmrtné listy, tak ako ich občanom pre súkromné potreby vydávajú štátne ustanovizne - matriky. Navyše cirkevné orgány môžu vydávať aj krstné listy. Historický hodnotné sú aj poznámky na okrajoch, alebo voľných listoch matrík (9/zv.III.,str.521).

Zákonom č. 268/49 Zbierky vznikli zbierky cirkevných matrík v ŠOA (štátne oblastné archívy) v dôsledku reformy matričnej agendy. Podľa nariadenia Ministerstva vnútra z 20.12.1951 č. II./3-2110-1951/1 a podľa úpravy Povereníctva z januára 1952 č. II./3-2110-1951/1 boli cirkevné matriky približne do roku 1870 prevzaté do ŠOA. V čase od 1.7. do 1.10.1976 sa prevzala z matričných obvodov miestnych národných výborov ďalšia časť cirkevných matrík do roku 1895. V roku 1979 sa v zmysle inštrukcii Ministerstva vnútra Slovenskej republiky prevzali do ŠOA matriky židovských náboženských obcí z územia Slovenska. Každý zväzok matriky tvorí samostatnú katalogizačnú jednotku.

------------------------------------------------------------------------------------------------------------

66* Rody východného Slovenska. Východoslovenský kraj bohatý na ihličnaté a listnaté lesy, žírne pastviny a úrodné nížiny od pradávna poskytoval výhodné podmienky pre ľudské osídlenie. Nie div, že vo feudálnej spoločnosti v bývalom Uhorsku už v XIII. storočí vznikli tu feudálne veľkostatky, čoho dôkazom sú početné donačné listiny uhorských kráľov, udelené šľachtickým rodinám na statky v tomto kraji. Najviac ich pribudlo v čase tureckej nadvlády nad južnou polovicou Uhorska, kedy mnoho šľachtických rodov hľadalo útočište v takzvanom hornom Uhorsku, ktoré z väčšej časti tvorilo terajšie územie Slovenska. Feudálne veľkostatky na východnom Slovensku na pomedzí medzi Sedmohradskom, kráľovským Uhorskom, tureckým panstvom a Poľskom v dobe proti kráľov a odbojov sedmohradských kniežat často menili svojich pánov a boli svedkami rušných bojov a historických udalostí.

Nevoľníci, ale aj slobodní pôvodní obyvatelia a prisťahovalci zväčša negramotní nemali do vtedy potreby vedenia matrík svojich rodov a pretože boli nemajetní, nezachovali sa o nich ani žiadne archívne dokumenty a teda nevieme ani kedy a prečo určité priezvisko vzniklo, pokiaľ sa niekto niečim výnimočnejším nepreslávil ako napríklad Juraj Jánošík.

O zakladaní rodov, ich názvoch - priezviskách a životaschopnosti sa dozvedáme z archívnych materiálov vychádzajúcich z potreby majiteľov veľkostatkov. Dedičstvo si donačnými listinami majitelia vždy dávali potvrdzovať novým panovníkom. Zahrňovali súpisy chotárov (metales), statkov (conscriptiones) a urbárov. Zmeny vydajom, predajom, zámenou, zálohou, deľbou, kúpou patria do spisov právnych. Na panskej stolici sa niekedy vybavovali aj rôzne žiadosti poddaných (inštancie) o pridelenie pozemku, stavebného materiálu, prenájmu mlyna a podobne.

Ďalej je veľká agenda správy veľkostatku ako účty správcov (provizorov), ich účtovníkov (perceptorov), správcov obilných sýpok (frumentáriov), pivníc, išpánov (maď. histor. Župan) , kľučiarov (klavigerov), viníc, záhradníkov, lesníkov, horárov, hájnikov, bačov. Ďalej výkazy z krčiem, mlynov, mýt, prievozov a plány osevov, očakávanej úrody, predpokladaných príjmov a pracovných síl.

O obyčajných nie vplyvných a bohatých rodoch - priezviskách sa porobne dozvedáme na našom území až po zavedení povinného celoplošného vedenia matrík datovaného približne od roku 1790.

Výber niektorých archiválii vzťahujúcich sa na Veľký Slavkov nachádzajúcich sa v Štátnom oblastnom archíve v Levoči (51):

strana por. č. rok č. archiválie

66 257 1892 1-505 51 - 52 (na str. 67, riadok 4): prípravy na stavbu

elektrickej železnice Poprad - Veľký Slavkov - Starý Smokovec (211),

70 264 1899 1-1101 62 - 64 (v 3 riadku): odvodnenie močiarov na

južnom úpätí Vysokých Tatier (250),

72 267 1902 1 - 909 68 - 69 (v riadku 8): rokovanie s kniežaťom

Hohenlohe o hraniciach pozemkov vo Vysokých Tatrách s mapou (314),

268 1903 1 - 636 70 - 71 (v riadku 5): sťažnosť tatranských fiakristov

v Poprade proti zriadeniu taxislužby (230), organizácia automobilovej

dopravy vo Vysokých Tarách (240),

73 269 1904 1 - 542 71 - 72 (v riadku 8): vysťahovalectvo zo Spiša

(243),

270 1905 1 - 534 73 - 74 (v riadku 8): vysťahovalectvo (340),

74 271 1906 1 - 479 74 (v riadku 1): vsťahovalectvo do Ameriky

(63),

272 1907 1 - 493 75 (v riadku 2): vysťahovalectvo (151),

(v riadku 16): verbovanie robotníkov na prácu do baní v Pensylovánii (358),

(v riadku 19): vyvlastňovanie pozemkov pozemkov pre stavbu elektrickej

železnice Poprad - Veľký Slavkov - Vysoké Tatry (317),

76 276 1911 1 - 569 80 - 81 (v riadku 2 od spodu): získavanie pozemkov

pre stavbu elektrickej trate do Vysokých Tatier (427),

79 281 1916 1 - 2110 92 - 99 (v riadku 5): nariadenie o vandrovných

cigáňoch (968),

283 1918 1- 2739 104 - 106 (v riadku 1): nariadenie o vandrovných

cigáňoch (2,2460),

------------------------------------------------------------------------

89 420 1860 - 1861 1 - 1240 jk. 112 - 121 (riadok posledný): spor Veľkého

Slavkova v r. 1814 o príjmy fary (472) III. Spisy,

92 424 1865 1 - 784 jk. 147 - 154 (na ďalšej strane v riadku 3): štatút

živnostenského spoločenstva vo Veľkom Slavkove (761),

104 457 1896 1 - 521 MB 242 - 244 (v riadku 2): plánovanie a postavenie

meteorologického observatória na Slavkovskom štíte,

125 830 1864 1 - 3926 289 - 293 (v riadku 2): desiatok fary vo Veľkom

Slavkove,

126 834 1868 1 - 3805 307 - 312 (na str. 127 v riadku predposlednom):

požiar vo Veľkom Slavkove,

130 842 1876 1 - 7124 357 - 368 (v riadku 6): schválenie Stanov

Hospodárskeho spolku vo Veľkom Slavkove,

132 844 1878 1 - 9145 385 - 404 (na str. 133 v riadku 4): zmluva medzi

M. Szontághom a obcou Veľký Slavkov (7767),

133 845 1879 1 - 9381 405 - 420 (v riadku 14): založenie dobrovoľného

hasičského spolku bvo Veľkom Slavkove (5320),

137 848 1882 1 - 11729 462 - 487 (na str. 138 v riadku 3) zriadenie dielne

na spracovanie ľanu vo Veľkom Slavkove (5104),

138 849 1883 1 - 12510 488 - 514 (na str. 139 v riadku 3): založenie

časopisu "Tátravidék" dr. Szontághom (3416),

142 852 1886 1 - 12191 568 - 592 (v riadku 12): rozšírenie cesty Poprad -

Veľký Slavkov - Starý Smokovec (1140), (v riadku 25): schudobňovanie obcí

tatranského okresu (4681),

390 2895 1922 1 - 3088 prez. 2824 - 2832 (v riadku 2 od spodu):

rozširovanie ideí "Veľkého Nemecka" prostredníctvom Wandervögel na Spiši

(2611),

143 853 1887 1 - 12406 593 - 615 (v riadku 5): Povolenie prípravných

prác pre stavbu železničnej trate Poprad - Veľký Slavkov - Starý Smmokovec

- Popradské Pleso (553), (na str. 144 v riadku 2): zákaz agitácie pre

vysťahovalectvo, pripojené letáky (9152), (v riadku 12): stavba vodovodu na

železničnej stanici v Poprade (11605),

146 856 1890 1 - 13147 669 - 695 (v riadku 2): boj proti vysťahovalectvu

(811), (v riadku 3 od spodu): pokusy vysťahovalectva bez pasu (2784), (na

str. 147 v riadku 7): zmeny priezvisk (5336),

156 863 1897 I. 1 - 5142 881 - 980 (na str. 157 v riadku treťom od spodu):

spor medzi obcou Veľký Slavkov a urbárnikmi z obce (2427), (na str. 158 v

riadku 4): exkurzia 150 nemeckých návštevníkov-roľníkov do Vysokých

Tatier (2713),

162 866 1900 I. 1 - 3345 1120 - 1168 (na str. 163 v riadku 8): maďarizácia

priezvisk (757),

164 868 1902 I.1 - 2842 1191 - 1205 (na str. 165 v riadku 3 od spodu):

žiadosť Popradu o povolenie stavby elektrárne (2476),

166 870 1904 1 - 13097 1234 - 1263 (na str. 167 v riadku 9): opatrenia

vlády USA proti prílevu vysťahovalcov (8818),

172 876 1910 1 - 15070 1410 - 1439 (na str. 173 v riadku 2): povolenie

zamestnávať 11 ročného chlapca v Harmattovej továrni (10422),

173 877 1911 1 - 16868 1440 - 1480 (na str. 174 v riadku 11 od spodu):

predaj pozemkov Veľkého Slavkova elektrickej železnici Poprad - Veľký

Slavkov - Starý Smokovec (5233), (str. 175 v riadku 9 od spodu):

Vybudovanie telefónnej linky Veľký Slavkov - Dolná Lesná (15332),

176 878 1912 1 - 15459 1481 - 15 - 15 (v riadku 6): výstavba elektrickej

železnice Poprad - Veľký Slavkov - Starý Smokovec (225,3042, 5159),

(v riadku 2 od spodu): sťažnosť na notára Veľkého Slavkova pre zneužívanie

funkcie (4498),

180 880 1914 1 - 14160 1554 - 1595 (na str. 181 v riadku 12):

nariadenie o cigáňoch (2231),

187 884 1918 1 - 17892 1684 - 1733 (na str. 191 v riadku 4): brušný

týfus vo Veľkom Slavkove (9585), (na str. 192 v riadku 3): opatrenia proti

obsadeniu župy československými vojakmi (16289),

194 898 1914 - 1918 1 - 489, 8642, 6, 30, 1 1761 - 1791 (na str. 195

v riadku 19): narukovanie ročníkov 1873 - 1877 (226,347, 371), (v riadku 2

od spodu): výroba topánok zo slamy, (na str. 196 v riadku 12): odvody

ročníkov 1892 - 1898 (473)

------------------------------------------------------------------------

221 1142 1868 C1 - 184 1896 - 1900 (v riadku 7): požiar vo Veľkom

Slavkove (156),

224 1171 1886 II. - VIII/201 - 1537 1917 - 1919 Pozemkovoknižné spisy:

zoznam dokladov k "Instrumente Buch N. I. Veľkého Slavkova z roku 1852

(958),

358 2429 1897 - 1900 2737: Bilancia sirotských pokladníc v četne Veľkého

Slavkova,

• Súpis obyvateľstva z roku 1869: Veľký Slavkov (27998),

------------------------------------------------------------------------

Vlastné prezidiálne spisy 2892 1919 1 - 1460 priez. 2806 - 2810

• II. spisy (na str. 383): národnostné pomery vo Veľkom Slavkove (1377),

326 - druhopisy cirkevných matrík:

1917 Veľký Slavkov, ev. a. v. 2377

narodení, sobášení, zomretí spoločne: 1829 - 1847, 1850 - 1854, 1856,

1858 - 1967, 1874 - 1975, 1877 - 1895

1918 Veľký Slavkov, r. kat. 2379

narodení a sobášení: 1829 - 1846, 1853, 1855, 1858 - 1859,

1861 - 1866, 1868 - 1895,

zomretí: 1829 - 1846, 1853 - 1855, 1858 - 1859, 1861 - 1862,

1864 - 1866, 1868 - 1895;

392 (prvý riadok od spodu): prenasledovanie Slovákov na Orave a Spiši (669)

394 2920 1919 1 - 9973/adm. 2833 - 2844 (na str. 395 v riadku 3): akcia

proti pripojeniu Spiša a Slovenska k Československej republike (77),

399 2921 1919 1 - 9973/adm. 2833 - 2844 (na str. 399 v riadku 12 od

spodu): splavovanie dreva pri Veľkom Slavkove s pripojenými plánmi potoka

(3010).

Literatúra a použité pramene:

1. Od veľkého tresku k človeku, kol. autorov, vyd. Gemini, ISBN 80-85265-82-6,

2. Slovensko, zv. 1 Dejiny, kol. autorov, vyd. Obzor, Bratislava 1978,

3. Popradská kotlina v dávnej minulosti, B. Novotný - M. Novotná - R. M. Kovalčík, vydalo Východoslov.

Vydavateľstvo Košice pre Podtatranské múzeum v Poprade roku 1991, ISBN 80-234-0042-8,

4. Spiš v kontinuite času, Peter Švorc, universum 1995, Prešov-Bratislava-Wien 1995, ISB 80-967001-3-8,

5. Vysoké Tatry - časopis, č. 3/1977, str. 16, článok ,,Keltská minca pod Tatrami" od PhDr. Jozefa Hlinku,

Cíc.,

6. Malá encyklopédia Slovenska, kol. autorov, vyd. SAV, Bratislava 1987,

7. Slovensko v staršej a strednej dobe kamennej, Juraj Bárta, vydavateľstvo SAV, Bratislava 1965,

8. Umenie stredovekého Spiša, Ladislav Šašky,

9. Encyklopédia Slovenska, súhrn poznatkov o minulosti a prítomnosti Slovenska,kol. autorov,vyd. SAV,

Bratislava 1981,

10.Osídlenie severného Slovenska, Ján Beňko, Východosl. vyd. Košice 1985,

11. Výsady Spišských miest z roku 1271, Slovenska archivistika , Ferdinand Uličný, č.16/1981, str. 88 -96,

12. Štátny okresný archív v Poprade-Spišskej Sobote (v texte aj ŠOKA), dokumenty z ,,Archívu obce Veľký

Slavkov",

13. Štátny oblastný archív v Levoči (v texte aj ŠOA),

14. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, Encyklopedický ústav, vyd. VEDA, Bratislava 1978,

15. Dejiny Štiavnického opátstva na Spiši, Ján Vencko, Ružomberok, Lev 1927

16. Pamätnákniha Veľkého Slavkova - poznámky uložené v Obecnom úrade vo Veľkom Slavkove,

17. Poštové zvesti - rezortný mesačník, č. 5/2001, str. 8,

• Súpis pamiatok na Slovensku, zv. III. (R-Ž), Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody,

vyd. OBZOR, Bratislava 1969,

19. Poznávame Slovensko Spiš, Ján Lacika, turistický sprievodca, Bratislava 1999,

20. Malý lexikon obcí okresu Poprad, vydalo Okresné oddelenie štátneho úradu, Poprad 1973,

21. Slovensko, kol. autorov, vyd. ELITA, turistický sprievodca, Bratislava 1994,

22. Krajina východného Slovenska v odborných a vedeckých prácach, zborník konferencie, kol. autorov,

Východosl. vyd., pobočka SGS a Katedra geografie a geológie FHPV Prešovskej univerzity, Prešov 1997,

ISBN 8O-88885-10-8,

23. Osudy Tatier, Ivan Bohuš, vyd. ŠPORT, Bratislava 1979,

24. Ľud pod Tatrami, Ján Olejník, vyd. OSVETA, Martin 1978,

25. Na každom kroku kameň, Ivan Bohuš, Východosl. vyd., Košice 1966,

26. Slovník cudzích slov, kol. autorov, vyd. Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava 1979,

27. Krásy Slovenska - mesačník,

28. Osudy tatranských osád, Ivan Bohuš, vyd. OSVETA, Martin 1982,

29. Podtatranské noviny - regionálny týždenník, v článku "Rúb a líce náboženstva", č. 28/1961,

30. Archív lyceálnej knižnice v Kežmarku,

31. Großschlagendorf "Geschichte einer deutschen Gemeinde am Fuße der Hohen Tatra", Julius Alexy,

Stutgart 2001, VIVIT, s. r. o., Jadro, Kežmarok 2001-08-3, ISBN:80-88903-22-X,

32. Slovenska republika - denníkz 20.11.1993,

33. Staršia doba kamenná, Pravek Východného Slovenska, Bánesz L., Malá monografia východného

Slovenska 8, Košice 1966,

34. Wielki Slawkow - pierswa osada kultúry Šwidierskej na Slovacji, Bárta J., Artieles Acta Archeologika

Carpatica, Tom XX/1980 (4/303),

35. Stolice na Slovensku, Žudel J., Bratislava 1984,

36. Dejiny Slovákov v Amerike, Čulen K., I., Bratislava 1941 (4/124),

37. Cigáni na Slovensku, Emília Horváthová-Čajanová, vyd. SAV, Bratislava 1964,

38. Vysoké Tatry, Ivan Bohuš, zväzok 2., 1919 - 1944, Košice 1972,

39. Spiš v zrkadle historiografie, Ivan Chalupecký (4/16),

40. História - Revue o dejinách spoločnosti - dvojmesačník, marec/apríl 2002,

41. Slovensko, zv. 3 Ľud - I. časť, kol. autorov, vyd. Obzor, Bratislava 1978,

42. Obraz Spiša, Jan Liptak,

43. 10 let družby okresu Poprad-Ústí n. Orlicí, vyd. Krajský dům osvěty v Pardubicích, Pardubice 1960,

44. Plus 7 dní - spoločenský týždeník, č.42 z 21.X.2002,

45. Spišská historiografia, Jankovič V., In: Spišské mestá v stredoveku, Košice 1974,

46. Z minulosti Spiša, zostavil Ivan Chalupecký, ročenka Spišského dejepisného spolku v Levoči, , vydal SDS,

I. ročník, Levoča 1993,

47. Slovensko na úsvite dejím, Bohuslav Chropovský, vyd. SPN, Bratislava 1970,

48. Heraldika na Slovensku, zborník príspevkov z rovnomenného sympózia v Trenčíne v roku 1996, vydala

Slovenská genealogicko-heraldická spoločnosť pri Matici slovenskej, Martin 1997,

49. Významné slovanské náleziska na Slovensku, Bohuslav Chropovský, Bratislava 1978,

50. V osídlení a národností Spiše, V. Šmilaner,

51. Župa Spišská 1860 - 1922, Inventáre a katalógy fondov Štátnych archívov na Slovensku, Štátny archív

v Levoči, Ivan Chalupecký, Alžbeta Liščáková, Slovenská archívna správa, Bratislava 1969,

52. Ilustrovaná encyklopédia ľudskej vzdelanosti, kolektív autorov, vydavateľstvo Reader s Digest Výber,

Bratislava 2001, ISBN 80-88983-11-8,

53. Osudy slovenských umeleckých diel, Fragmenty z pripravovanej knihy Milana Vároša v článku "Pýšia sa

cudzím perím",

54. Nové obzory - časopis, Spoločenský zborník Východného Slovenska, Prešov č. 11/1969 v článku

"Včasnostredoveký príbytok z Veľkého Slavkova", str. 271 - 282, autor Alexander Ruttkay, Archeologický

ústav SAV, Nitra,

55.Slovenský biografický slovník (od r. 833 - 1990), II. Zv. E - J, vyd. Matice slovenskej, Martin 1987,

56. TATRY, Staré pohľadnice rozprávajú, Ján Gašpar, Nakladateľstvo Region Poprad, s. r. o., 2002,

ISBN 80 - 968725 - 6 - 7,

57. Az Árpádkázi királyok okleveleinek kritikai jegyzéke, Szentpétery I., I. Kötet 1001-1270, Budapest

1927,

58. Letopis Matice Slovenskej, zostavil Franko V. Sasinek, Ročník XI. Sväzok 2 matičných spisov č. 38.,

Turčiansky Svätý Martin 1874,

59. Encyklopédia archeológie, prof. PhDr. Bohuslav Novotný, CSc. a kolektív, I. vydanie, Vydavateľstvo

Obzor, Bratislava 1986,

60. Veľká kniha evropských panovníků, Ervín Hrych,vydavateľstvo nakladateľství Regia, Praha 1998,

ISBN 80-902484-3-8

61. Československá vlastivěda, dr. Ján Tinenský, díl II., Dějiný svazek 1, vyd. Orbis, Praha 1963,

62. Vysoké Tatry, turistický sprievodca ČSFR, Július Andráši a kolektív, zv. 6., Slovenské telovýchovné

vydavateľstvo Šport, Bratislava 1991, ISBN 80-7096-145-7,

63. Atlas obcí Slovenska podľa rodinných a demografických charakteristík, kol. autorov, vydalo

Medzinárodné stredisko pre štúdium rodiny, Bratislava 1996, ISBN 80-967419-2-6,

64. Slovenské mestské a obecné erby, Jozef Novák, vyd. Osveta, Martin 1972,

65. Ich ohniská kryje zem, ako to bolo na Slovensku v kamennej dobe, Zdeněk Farkaš, vydavateľstvo Ozor,

Bratislava 1990, ISBN 80-215-0023-9,

66. Kraje a okresy Slovenskej republiky, vybrané sociálno-ekonomické charakteristiky, vydanie I., Ing. Jozef

Búšik, CSc. - Ing. Monika Čemanová, vydavateľstvo MV SR, Bratislava 1997, ISBN 80-967553-1-5,

67. Štatistický lexikón obcí Slovenskej republiky, podľa správneho členenia k 30.6.1992 a výsledkov sčítania

ľudu, domov a bytov k 3. marcu 1991, vydal Šatistický úrad SR v spolupráci s MV SR, Ševt, Bratislava

1994, ISBN 80-88707-01-3,

68. Štatistický lexikón obcí Slovenskej republiky, podľa správneho usporiadania k 31. decembru 2002

a výsledkov sčítania obyvateľov , domov a bytov k 26. máju 2001. vydal Štatistický úrad SR v spolupráci

s MV SR , vydavateľstvo Perfekt, Bratislava 2003, ISBN 80-8046-228-3,

69. Monografia česko-slovenských známok, diel XV. Poštovné pečiatky na území Slovenska od roku 1752 do

roku 1918, kolektív autorov Jozef Obert, Jozef Tekeľ, Alexander Varga, Štefan Bartolský, vydal Zväz

slovenských filatelistov, Bratislava 1994,

70. Pořadník Úřednictva poštovní a telegrafní správy na rok 1924, sastaven v Ministerstvu pošt a telegrafů,

souborné vydání, Praha 1924,

71. Z náhrobných pomníkov a epitafných dosiek v cintoríne vo Veľkom Slavkove ku 1.1.2004,

72. Tatranský národný park - Biosférická rezervácia, Ing. Ivan Vološčuk, DrSc. a kolektív, vydavateľstvo

Gradus pre Správu Tanap-u v Tatranskej Lomnici, Martin 1994, ISBN 80-901392-4-8,

73. Osudy pamiatok Slovenska 1919 - 1949, Ingrid Ciulisová, vydavateľstvo Kubko Goral, Poprad 1994,

ISBN- 80-88858-04-6,

74. Spišská tragédia, Ján Petrík, vydavateľstvo Matice Slovenskej, Martin 1999, ISBN 80-7090-532-8,

75. Dejiny Vrbova, Ivan Chalupecký, pre obec Vrbov vydal Modrý Peter, Levoča 1996, ISBN 80-85515-35-0,

76. Spišská Belá - 700 rokov od udelenia mestských práv, vlastivedný zborník, zv. ., vydal Mestský národný

výbor v Spišskej Belej, vydavateľstvo Obzor, Bratislava 1971,

77. Spišské mestá v stredoveku, Richard Marsina a kol., vydalo východoslovenské vydavateľstvo n. p. Košice

pre odbory kultúry ONV Poprad, Spišská Nová Ves a Stará Ľubovňa, Košice 1974,

78. Partizáni v Československu 1941- 1945, Ján Gebhart a Ján Šimovček, vydavateľstvo Pravda, Bratislava

1984,

79. Školská kronika Veľkého Slavkova 1948/1989,

80. Určujúce činitele špecifických čŕt tradičného spôsobu života Cigánov, Emília Horváthová, vydalo

Krajské osvetové stredisko v Bratislave 1989,

81. Zo spomienok rozviedčika partizánskeho oddielu VYSOKÉ TATRY Daniela VRBIČANA a plnenie

odkazu SNP, Daniel Vrbičan, vydal Daniel. Vrbičan, vlastným nákladom, Poradská tlačiareň, Poprad

2003, ISBN: 80-968922-4-X,

82. Život svätých,

83. Veľký Slavkov - 750. výročie prvej zmienky, Vladimír Langa a František Šary,

84. Od Kriváňa k Javorine, Aladár Marček, vydavateľstvo Osveta, Martin 1979,

85. Dejiny Európy a europánov, Jean-Babtiste-Duroselle, Fortuna Print, Bratislava 2002,

ISBN 80-88980-54-2,

86. Dejiny SNP 1944, Encyklopédia odbojaa SNP, nakladateľstvo Pravda, 5 zväzok, Ústav marxizmu-

leninizmu ÚV KSS, 1984, SAV, Bratislava 1984,

87. Encyklopédia histórie sveta, vydalo OTTOVO nakl. Cesty s. r. o., Praha 1999, ISBN 80-7181-568-3,

88. Přerovská tragédia dobšinských Nemcov, Tibor Harmatha, Dobšiná 1995,

89. Kraje a okresy SR, vybrané sociálno-ekonomické charakteristiky, Ing. Jozef Búšik, CSc., I. Vydanie,

vydalo MV SR, Bratislava 1997, ISBN 80-967553-1-5,

90. Svedectvo predkov, Mária Novotná, vyd. Matica slovenská, Martin 1994, ISBN 80-7090-278-7,

91. Slovenská archeológia, ročník XLV., číslo 1., vyd. Archeologický ústav SAV, Nitra 1997,

92. Ako to bolo na Slovensku v kamennej dobe,

93. Pravek východného Slovenska, Košice 1996,

94. Československo - Lexikon turistických zaujímavosti, Vladimír Adamec, Jiří Hosnedl a kolektív,

Športové slovenské vydavateľstvo, Bratislava 1986,

95. Hrady, zámky a kaštiele na Sovensku, Štefan Pisoň, vyd. Osveta n. p., Martin 1977,

96. Po stopách hrdinského boja podtatranského ľudu, kol. autorov, vyd. ONV odbor kultúry a OV SZPB

v Poprade 1987,

97. Rómsky dejepis, Arne B. Mann, vyd. Kalligram, Bratislava 2000, ISBN 80-7149-316-3,

98. A cigányok Tôrténete, M. Tomka, in SZEGÓ, Cigányok honnét jôttek - merre tartanakl, Szombathely

1983,

99. Rómovia na Slovensku a v Európe, R.Djurič, Medzinárodná konferencia v Smoleniciach 5.máj 1994,

Bratislava 1995,

100. Pedagogika mentálne postihnutých (Psychopédia), L. Bajo, Vašek Š., Sapiencia, Bratislava 1994,

101. Duchovný rozvoj - podmienka urýchlenia spoločenského rastu rómskeho obyvateľstva na Slovensku,

Arne B. Mann in Etnika v pohybu, Opava 1995 (ďalej Slezský zborník, Arne B. Mann),

102. Romové v Čechách a jejich vztah k Cirkvi, Jančík P., 1994,

103. Slezský Zborník, Arne B. Mann,

104. Štátny oblastný archív v Košiciach (v texte aj ŠOA), Fond Turnianska župa,

105. A cigányok sorsa a fašizmus évei alatí, in SZEGÓ L., J. Szónyt, Cygányok honnét jóttek, mene

tartanak?, Szombathely 1983,

106. Rómovia, zvyky a tradície, F. Hanobik, Diplomová práca, Prešov 1995,

107. Pronasledování Cikánú v období Slovenského státu, C. Nečas, in: SN 36, 1/1988, Bratislava 1988,

108. Riešenie rómskej problematiky na Slovensku po druhej svetovej vojne, A. Jurová, In, Arne B. Mann

Neznámi Rómovia, Bratislava 1992,

109. Vývoj rómskej rodiny, Arne B. Mann, In Rómovia na Slovensku a v Európe Medzinárodná konferencia

v Smoleniciach 5.máj 1994, Informačné a dokumentačné stredisko o Rade Európy, Bratislava 1995,

110. Bitky a bojiská, Vojtech Dangl, Vyd. Mladé letá, Bratislava 1984,

111. Album tolerančných a artikulárnych chrámov, zostavil Ľudevít Šenšel, vydal spolok Tranoscius

v Liptovskom Sv. Mikuláši 1931,

112. 100 rokov dobrovoľnej požiarnej ochrany, Věroslav Myška a kolektív, Vydal ÚV ČSPO, Praha 1964,

113. Požární automobily a požární přívěsy používané v ČSSR, Václav Macák a Jiří Lošák, vydal SNTL,

Praha 1976,

114. Hasičstvo v Revúcej a okolí, Dušan Dubovský, vydalo Mestské kultúrne stredisko, Revúca 1998,

ISBN 80-967687-3-5,

115. Kto nám vládol, Ladislav Švihran a kolekív, vydal Perfekt, Braislava 1999, ISBN 8080461171,

Obsah.

Príhovor autora

I. DIEL: HISTÓRIA VEĽKÉHO SLAVKOVA DO ROKU 1945

I. kapitola: Všeobecná charakteristika chotára Veľkého Slavkova.

Pomenovanie obce.

Obecné pečatidlo, erb a vlajka.

Poloha, rozloha, charakter krajiny.

Počet obyvateľov.

Demografický vývoj.

Geológia a geomorfológia.

Podnebie.

Vodstvo.

Pôdy.

Mozaika živej prírody - rastlín a živočíchov.

Chránené prírodné územia.

II. kapitola: Predhistória obce Veľký Slavkova.

Ľud świderienskej kultúry na Burichu nad Veľkým Slavkovom.

Prví železiari pod Burichom a vo Veľkom Slavkove.

Hradisko Burich nad Veľkým Slavkovom pred 2 000 rokmi.

Vandali.

Kvádi.

Húni.

Príchod starých Slovanov

Avari.

Kmeňový zväz starých Uhrov.

Osídlenie ľudu starých Slovanov vo Veľkom Slavkove.

Počiatky kolonizácie Spiša nemeckými Sasmi.

III. kapitola: História obce Veľký Slavkova.

Povesti o vzniku obce Veľký Slavkov.

Turčiansko-premonštrátsky Veľký Slavkov.

Veľký Slavkov kráľovským mestom Spišského hradu.

Zápoľského Veľký Slavkov.

Thurzovský Veľký Slavkov.

Veľký Slavkov iliášovských Csákyovcov.

Csákyho Veľký Slavkov v čase osvietenstva (1750 - 1850).

Tobias Mauksch.

Vznik prvej tatranskej osady - Starého Smokovca.

Najťažšie obdobie národnostného útlaku v hornom Uhorsku - Slovensku.

Vznik Weszterova - Tatranskej Polianky.

Michael Guhr.

Veľké vysťahovalectvo.

Obdobie I. svetovej vojny.

Veľký Slavkov v období vzniku Československej republiky.

Medzivojnové obdobie.

Ľudové tradície pôvodného nemeckého obyvateľstva

Rozbitie Československa Nemeckom v roku 1938.

Rozbitie Československa Nemeckom v roku 1938.

Rozpútanie druhovej svetovej vojny Nemeckom v roku 1939.

Veľký Slavkov počas Slovenského národného povstania.

Evakuácia a exodus nemeckého obyvateľstva z obce Veľký Slavkov.

Oslobodenie obce Veľký Slavkov.

Osudy nemeckých obyvateľov po odchode z Veľkého Slavkova.

II. DIEL: NOVODOBÁ HISTÓRIA VEĽKÉHO SLAVKOVA OD ROKU 1945

PO SÚČASNOSŤ

I. kapitola: Hospodárska obnova Veľkého Slavkova po II. svetovej vojne.

Vznik revolučného národného výboru vo Veľkom Slavkove.

Vysťahovanie - odsun nemeckého obyvateľstva z obce Veľký Slavkov.

Konfiškácia majetku po vysťahovaných nemeckých rodinách.

Prideľovanie domov a majetkov novým osídlencom Veľkého Slavkova.

II. kapitola: Veľký Slavkov v období budovania socializmu.

Založenie poľnohospodárskych štátnych majetkov.

Založenie jednotného roľníckeho družstva.

Výstavba domov vo Veľkom Slavkove po II. svetovej vojne.

Národný front.

Lekárska starostlivosť.

Mimoriadne udalosti.

Školstvo.

Kultúrno - spoločenský život vo Veľkom Slavkove.

Družobné vzťahy Veľkého Slavkova s Brandýsom nad Orlicí.

Niektoré štatistické údaje z obce Veľký Slavkov v roku 1973.

Cirkev.

Obecné zastupiteľstvo.

III. kapitola: Veľký Slavkov po roku 1989.

Niektoré štatistické údaje z obce Veľký Slavkov v roku 2001.

Významní veľkoslavkovčania v novodobej histórii.

IV. kapitola: Veľkoslavkovskí Rómovia.

Sčítanie obyvateľstva 1991, 2001.

Archív Veľkého Slavkova. 

---------------------------------------------------------------------------

Z týždenníka región EXPRES, číslo 23, Poprad 23.8.1993

Literatúra a použité pramene.

Zoznam informátorov.

Obsah.

Evanjelický kostol v roku 2001 aj s hniezdom bociana bieleho (83/titulná strana).

Evanjelický kostol v roku 2005 po rekonštrukcii fasády.

Z fotoalbumu Michala Findru z MMC.

Zrekonštruovaná fasáda priečelia evanjelického kostola v roku 2005.

Z fotoalbumu Michala Findru z MMC.

Katolícky kostol v roku 2001 v čase osláv 750. výročia prvej zmienky o obci (83/titulná strana).

Detail kamenného múra s prístupovou bránou na nádvorie pred kostol. Z fotoarchívu Vladimíra Langu.