
História Veľkého Slavkova do roku 1945
30.00€
Predpredaj, termín vydania a zasielania objednávok do 10.8.2020
Autor: Vladimír Langa
Vydavateľ: Richard Lunter - KICOM
Vydanie prvé, rok 2020
Väzba: šitá, tvrdá obálka
Rozmer: A4
Počet strán: 324
ISBN: 978-80-89780-32-7
Katalógové číslo: 978-80-89780-32-7
Obsah
Príhovor autora
VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA CHOTÁRA
Pomenovanie obce
Obecné pečatidlo, erb a vlajka
Poloha, rozloha, charakter krajiny
Demografický vývoj
Geológia a geomorfológia
Podnebie
Vodstvo
Pôdy
Mozaika živej prírody - rastlín a živočíchov
Chránené prírodné územia
I. kapitola HISTÓRIA OBCE PRED PRVOU ZMIENKOU
Ľud świderienskej kultúry na Burichu nad Veľkým Slavkovom
Prví železiari pod Burichom a vo Veľkom Slavkove
Hradisko Burich nad Veľkým Slavkovom pred 2 000 rokmi
Vandali
Kvádi
Húni
Príchod starých Slovanov
Avari
Kmeňový zväz starých Uhrov
Osídlenie ľudu starých Slovanov vo Veľkom Slavkove
Počiatky kolonizácie Spiša nemeckými Sasmi
II. kapitola PRVÁ ZMIENKA O OBCI VEĽKÝ SLAVKOV
Povesti o vzniku obce Veľký Slavkov
Turčiansko-premonštrátsky Veľký Slavkov
III. kapitola VEĽKÝ SLAVKOV KRÁĽOVSKÝM MESTOM SPIŠSKÉHO
HRADU
Erb Spišského hradu
Rímsko katolícky kostol svätého Ondreja
IV. kapitola PODDANSKÁ OBEC VEĽKÝ SLAVKOV
Zápoľského Veľký Slavkov
Thurzov Veľký Slavkov
Veľký Slavkov iliášovských Csákyovcov
Csákyho Veľký Slavkov v čase osvietenstva (1750 - 1850)
Tobias Mauksch
Evanjelický kostol augsburského vierovyznania
Vznik prvej tatranskej osady - Starého Smokovca
Paul a Johann Hunsdorferovci - Hunfalvyovci
V. kapitola ROZVOJ OBCE PO ZRUŠENÍ PODDANSTVA
Typy sedliackych kamenných stavaných domov
Založenie dobrovoľného hasičského zboru vo Veľkom Slavkove
Obdobie najťažšieho národnostného útlaku v hornom Uhorsku - Slovensku
Poštový úrad vo Veľkom Slavkove
Weszterov hotel a park
Vybudovanie Weszterova - Tatranskej Polianky
Michael Guhr
Veľké vysťahovalectvo
Rozvoj dopravy v podtatranskej oblasti
VI. kapitola PRVÁ SVETOVÁ VOJNA, VYHLÁSENIE
ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY
Medzivojnové obdobie
Ľudové tradície pôvodného nemeckého obyvateľstva
Zvykoslovie nemeckého obyvateľstva
VII. kapitola OBDOBIE DRUHEJ SVETOVEJ VOJNY
Rozbitie Československa Nemeckom v roku 1938
Rozpútanie druhovej svetovej vojny Nemeckom v roku 1939
Veľký Slavkov počas Slovenského národného povstania
Evakuácia a exodus nemeckého obyvateľstva z obce Veľký Slavkov
Oslobodenie obce Veľký Slavkov
Osudy nemeckých obyvateľov po odchode z Veľkého Slavkova
Přerovská tragédia karpatských Nemcov
Prehľad pôvodných obyvateľov vo Veľkom Slavkove v roku 1945
VIII. kapitola HISTORICKÝ VEĽKOSLAVKOVSKÝ ARCHÍV
- Historické listiny
- Úradné knihy 1814 - 1903
- Archívne pomôcky
- Archívne spisy
- Ostaný účtovný materiál
Archív Obvodného notárskeho úradu vo Veľkom Slavkove 1829 - 1949
1. Knihy
- Spisový materiál
- Účtovný materiál do roku 1918
Archív miestneho národného výboru vo Veľkom Slavkove 1891 - 1945
Knihy
Spisový materiál
Miestny národný výbor vo Veľkom Slavkove 1948 - 1975
Miestny akčný výbor Slovenského národného frontu vo Veľkom Slavkove
1948 - 1954
Osemročná stredná škola vo Veľkom Slavkove 1926 - 1962
Rímskokatolíckej cirkvi
Evanjelickej cirkvi a. v.
Archív na Matričnom úrade vo Veľkom Slavkove
Archív v Štátnom oblastnom archíve v Levoči
Literatúra a použité pramene
Zoznam informátorov
Obsah
Poďakovanie
HISTÓRIA VEĽKÉHO SLAVKOVA DO ROKU 1945
Príhovor autora.
Slováci ako národ pretrvali pod
cudzou nadvládou vyše 1000 ročného národnostného útlaku Maďarov, ktorý zabránil
zase nemeckým výpravám "na východ" a snáď aj to slovenský národ zachránilo pred
národnostným vyhladením. Nik však na Slovensku nemôže z hľadiska pokrvného
tvrdiť, že je Slovák, Nemec, Maďar, Poliak a podobne, pretože v našej
oblasti za tisícročia ľudskej existencie, ale najmä za posledné stovky rokov
došlo k vzájomnému stretávaniu sa ešte množstva ďalších národností a
etník, ktoré sa medzi sebou navzájom miešali a z priezviska sa dá
obyvateľovi Slovenska prisúdiť len akási fiktívna národnosť.
Na našu slovanskú obec určite mala v dejinách najväčší vplyv vyše 700 ročná nemecká kolonizácia. Svojim dielom mám snahu zmierniť aj bôľ z odsunu nemeckého obyvateľstva z obce po druhej svetovej vojne, najmä všetkým ešte žijúcim pamätníkom násilného odchodu z dedovizne, aj keď tá rana sa im už nikdy nevylieči - nezahojí. Mnohí sa z exilu chceli vrátiť hneď po vojne, ísť obrábať svoje polia, veď ako oni hovoria, neniesli na ničom vinu a nechápu dodnes, prečo sa ich slovenskí susedia, s ktorými tak dobre vychádzali, nezastali a zachovali sa pasívne. Dodnes je v srdciach našich žijúcich nemeckých rodákov v zahraničí túžba, vrátiť späť čas a usporiadať všetko tak, aby mohli žiť tam, kde sa narodili, tam, kde sú ich korene, kde je ich historický domov. Aj po vyše 59 rokoch od násilného odchodu sa hrdo hlásia k Veľkému Slavkovu.
Naša slovenská národná minulosť nebola taká, ako ju opisujú romantickí spisovatelia, ale nebola ani taká temná, aby sa nedalo hovoriť o hrdinstvách novodobých budovateľov našej obce po druhej svetovej vojne, teda v roku 1945 od kedy sa v podstate začína úplne nová éra života obce.
Vžívam sa do osudov našich rodičov, ktorí prišli do Veľkého Slavkova po druhej svetovej vojne ešte mladí, nanovo stavať obec a zakladať si rodiny. Dnes vekom starí a unavení pomaly navždy odchádzajú. Z ich odkazu a dedičstva zveľaďujme a odovzdávajme našim potomkom doterajšie výsledky ich statočnej práce a poznania.
Je to pripomenutie ťažkého života ľudí pod Tatrami. Je obdivuhodné ako dokázali prežiť bez ohľadu na národnosť. Vráťme sa preto do obdobia starých roztrúsených chalúp, kde ľudia chudobne žili. Poznajme, čo jedli, ako sa obliekali, ako obrábali polia, pásli dobytok a pracovali v lesoch, ako v minulosti v neľahkých podmienkach tento nehostinný kraj pretvárali.
Je to prvé doposiaľ zhodnocujúce dielo o histórii mojej rodnej obce, ktorej predchádzala 50 stranová brožúra "VEĽKÝ SLAVKOV - 750. VÝROČIE PRVEJ ZMIENKY", vydanej v septembri 2001 v tisícovom náklade od autorov Langa-Šary. Jej poslaním bolo zvýrazniť len historickú identitu k danému výročiu a len v krátkosti priblížiť bohatú históriu i časy nie tak vzdialené. V tom čase bola nezávisle vydaná 300 stranová publikácia v nemeckej mutácii, história Veľkého Slavkova do odsunu nemeckého obyvateľstva v roku 1945, Großschlagendorf "Geschichte einer deutschen Gemeinde am Fuße der Hohen Tatra" (Veľký Slavkov "história nemeckej obce spočíva pod Vysokými Tatrami") od nemeckého autora, vtedy už 84 ročného bývalého učiteľa, Juliusa Alexyho, rodáka z Veľkého Slavkova, žijúceho po odsune nemeckého obyvateľstva z našej obce v nemeckom Stuttgarte. A snáď v budúcnosti to budú aj ďalšie príspevky od iných autorov do dejín Veľkého Slavkova.
Dúfam, že tento môj príspevok, bude pre všetkých zdrojom zaujímavých informácií a podnetných inšpirácií. Verím, že všetko čo sa dozviete o svojej obci a jej okolí, prispeje k zvýšeniu hrdosti na náš región, ale najmä na obec Veľký Slavkov.

Autor publikácie, PaedDr. Vladimír Langa,
je veľkoslavkovský rodák. Narodil sa 12. 7. 1953. Jeho rodičia sa prisťahovali do Veľkého Slavkova 1.4.1949. Otec pochádzal z Vyšného Slavkova, stolár, kolár a opravár poľnohospodárskych strojov na Hospodárskom dvore poľnohospodárskych Štátnych majetkov vo Veľkom Slavkove a poslancom obecného zastupiteľstva. Matka z Hornej Súče, lesná robotníčka, potom robotníčka v Kovosmalte a v Tatramate v Poprade Matejovciach. Pochovaní sú na cintoríne vo Veľkom Slavkove.
Po štúdiách na lesníckych školách pracoval krátko ako preparátor, konzervátor a reštaurátor v Lesníckom drevárskom a poľovníckom múzeu v Antole pri Banskej Štiavnici (Svätý Anton). Je otcom syna a dcéry.Po vykonaní rigoróznej skúšky 20.1.1986 získal titul doktor pedagogiky. V profesnom živote vykonával funkciu pedagóga v slovenskom väzenstve s rezortným vyznamenaním za zásluhy o väzenstvo.
V mimopracovnom čase sa okrem iného venoval dobrovoľnej ochrane prírody a v rokoch 1998 až 2008 so zanietením k úprimnému vzťahu k rodnej obci študoval dejiny Veľkého Slavkova. Vypracoval texty do samostatných publikácií História Veľkého Slavkova do roku 1945, História Veľkého Slavkova po roku 1945 ako novodobá história obce, Školstvo Veľkého Slavkova, Poľnohospodárstvo Veľkého Slavkova v čase budovania socializmu, Požiarny zbor Veľkého Slavkova, Rómovia Veľkého Slavkova a Veľký Slavkov na obrazoch, vo fotografiách a pohľadniciach aj s bohatou prílohou kópií historických dokumentov, fotografií, mapiek a poznámok.
Od roku 1976 je obyvateľom Banskej Bystrice, kde žije s manželkou Annou ako dôchodca.